Cavalese/Bratislava 9. marca (TASR) - Svet si pripomína 50 rokov od najtragickejšej nehody visutej lanovky v histórii. K nešťastiu došlo 9. marca 1976 počas klesania plne obsadenej kabíny lanovky z hory Cermis pri severotalianskom meste Cavalese v Dolomitoch. Po tom, ako sa pretrhlo oceľové podporné lano, sa kabína zrútila, pričom o život prišlo 42 ľudí. Jedna osoba vyviazla so zraneniami.

Príčinou havárie bolo prekríženie nosného lana s podporným lanom pri prvom pylóne následkom silného vetra alebo prekročenia predpísanej rýchlosti. Výsledkom bolo prerezanie podporného lana závesným systémom kabíny. Došlo k tomu však až po chybnom vyhodnotení situácie obsluhujúcim pracovníkom, ktorý sa nachádzal v samostatnej jednotke kabínovej súpravy a katastrofe sa vyhol bez ujmy na zdraví. Vyšetrovaním sa neskôr zistilo, že obsluhujúci Carlo Schweizer nemal požadovanú odbornú kvalifikáciu.

Kabína sa zrútila do hĺbky približne 70 metrov na horské úbočie, potom ju ťažný mechanizmus vliekol ešte 100 až 200 metrov, kým sa nezastavila na trávnatej lúke. Trojtonová závesná konštrukcia pri páde rozmliaždila kabínu. Príčinou smrti veľkej časti pasažierov bolo skôr udusenie než zranenia utrpené v priamom dôsledku pádu. Zahynulo 42 ľudí vrátane 15 detí vo veku 7-15 rokov a 18-ročného sprievodcu lanovkovej kabíny.

Jedinou preživšou bola 14-ročná Alessandra Piovesanová z Milána, ktorá bola na školskom výlete a v čase nehody ju sprevádzali dvaja spolužiaci. Prežila, pretože ju pred nárazom chránili iné telá, a stála v prednej časti kabíny, ktorú závesná konštrukcia zasiahla najmenej. Piovesanová svedčila v nasledujúcich súdnych procesoch a neskôr pracovala ako novinárka. Zomrela v roku 2009.

Kabína lanovky mala kapacitu 40 osôb alebo 3200 kilogramov. V čase nehody, o 17.19 h miestneho času, sa v nej nachádzalo 43 osôb – obsluhujúci to odôvodnil tým, že mnohé z nich boli deti. Väčšinu obetí tvorili (západní) Nemci z Hamburgu. Na palube bolo 21 osôb z bývalej NSR, 11 Talianov, sedem Rakúšanov a jedna Francúzska. Štátna príslušnosť dvoch obetí nie je známa.

Príčinou prekríženia lán bola pravdepodobne zvýšená rýchlosť kabíny pri prechode cez stredný pylón (viac ako desať metrov za sekundu). V snahe skrátiť dobu jazdy zo šesť a pol minúty na päť a pol minúty a vyriešiť tak problém dlhých radov lyžiarov čakajúcich na lanovku sa porušovalo mnoho predpisov stanovených výrobcom lanovky vrátane ručných úprav programu, ktorý reguluje rýchlosť kabín v blízkosti pylónov.

Prekríženie lán na tomto type lanovky však nepredstavoval neočakávanú situáciu a existoval bezpečnostný systém, ktorý kabínu okamžite zastavil, ak sa obe laná čo i len dotkli. Tak to bolo aj v tomto prípade - kabína sa krátko po minutí pylónu náhle zastavila a prudko sa zakolísala. Obsluhujúci pracovník však nevedel, čo má robiť, pretože nebol na takúto situáciu vyškolený. Po telefonickom rozhovore dostal od svojho kolegu pokyn, aby deaktivoval automatický bezpečnostný systém zastavenia.

Tentoraz sa však laná nedotkli, ale prekrývali sa, čo obsluhujúci nezaregistroval. Vypnutie bezpečnostného zastavovacieho systému spôsobilo, že motor naďalej ťahal kabínu. Ťah plne obsadenej kabíny vyvinul nadmerný tlak na nosné lano v mieste, kde sa prekrývalo s podporným lanom. Zhruba 80 sekúnd po reštartovaní kabíny sa podporné lano roztrhlo.

Kabína so 43 ľuďmi na palube dopadla na zem, zatiaľ čo druhá kabína s jediným obsluhujúcim pracovníkom uviazla vo vzduchu medzi pylónom a strednou stanicou Doss dei Laresi. Obsluhujúci v tejto kabíne musel zliezť pomocou núdzového rebríka. Medzi pádom kabíny a zastavením ťažného motora došlo k oneskoreniu, čo viedlo k tomu, že kabína bola ťahaná po zemi ešte stovky metrov. Toto oneskorenie bolo pravdepodobne spôsobené zmätočným konaním neskúseného obsluhujúceho pracovníka.

Schweizer bol sezónny pracovník, ktorý nemal licenciu na obsluhu takýchto kabín. Spoločnosti prevádzkujúce lanovky znižovali náklady tým, že nahradzovali kvalifikovaných pracovníkov lacnejšími nekvalifikovanými silami alebo svojim zamestnancom neumožňovali absolvovať skúšky na získanie spôsobilostnej kvalifikácie, aby im nemuseli zvyšovať plat. Schweizer mesiac po katastrofe podstúpil takýto test a neuspel.

Súdne procesy boli zdĺhavé. Štyri osoby zodpovedné za túto udalosť vrátane Schweizera dostali tresty odňatia slobody. Schweizera odsúdili na tri roky, prepustili ho po deviatich mesiacoch.

Tragédia z marca 1976 nezostala jedinou, ktorá postihla lanovkovú dráhu medzi Cavalese a Cermisom. O dve desaťročia neskôr, 3. februára 1998, americké vojenské prúdové lietadlo počas cvičného letu krídlom preťalo nosné lano kabínovej lanovky. Pri páde kabíny zahynulo všetkých 20 osôb na palube. Piloti porušili letové predpisy; stroj typu Grumman EA-6B Prowler sa rútil veľmi vysokou rýchlosťou v nižších výškach, než aké sú pre takúto rýchlosť stanovené.