Washington 17. júna (TASR) – O pol tretej ráno 17. júna 1972 zadržala polícia vo Washingtone päť osôb. Ich úlohou bolo pod zámienkou krádeže preniknúť do sídla Demokratického národného výboru, nafotiť stranícke materiály, opraviť a sfunkčniť odpočúvacie zariadenie, ktoré do kancelárií tajne umiestnili už koncom mája 1972. Zadržanie osôb odštartovalo sériu udalostí, ktoré vyústili do pádu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona.

Od prepuknutia jedného z najväčších politických škandálov v Spojených štátov amerických (USA), známeho ako aféra Watergate, uplynie v piatok 17. júna 50 rokov.

Aféra vypukla iba niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami. Jej pomenovanie je odvodené od komplexu, v ktorom sa nachádzali kancelárie Demokratickej strany.

Významnú rolu pri objasňovaní prípadu zohrali reportéri denníka The Washington Post – Bob Woodward a Carl Bernstein. Ich počínanie je považované za dôležitý medzník v dejinách žurnalistiky. Zverejňovaním článkov vyvolali samotnú aféru, čo viedlo k odstúpeniu prezidenta Nixona, pričom v priebehu dvoch rokov napísali viac ako 300 článkov.

Foto: TASR/AP

Každému pritom bolo jasné, že takéto informácie nemohli získať náhodne. Hovorilo sa o anonymnom zdroji – osobe, ktorá bola označovaná prezývkou Deep Throat. Až v roku 2005 vyšlo najavo, že tou sobou bol námestník riaditeľa FBI Mark Felt.

Medzi zadržanými bol bývalý agent CIA Jim McCord, ktorý patril k členom Nixonovho volebného štábu. Postupne vyšlo najavo, že aj ďalší z "lupičov" kedysi pracoval pre CIA. Zvyšní traja zadržaní, proticastrovskí Kubánci z Miami, boli tiež napojení na tajnú službu. Tým sa potvrdilo podozrenie, že nešlo o obyčajných zlodejov, ale o blízkych pracovníkov aparátu prezidenta Nixona.

Počas "vlámania" do budovy ich mal na policajnú hliadku vysielačkou upozorniť komplic na ulici. McCord však údajne stíšil hlasitosť na vysielačke a pätica nepočula upozornenie. Polícia usúdila, že nejde o bežnú krádež, aj na základe oblečenia páchateľov. Tí už niekoľko hodín po zadržaní predstúpili pred súd oblečení v oblekoch.

Pri sebe mali aj stodolárové bankovky, zámky na dvere, kamery, krátkovlnný prijímač, ktorý dokázal zachytiť policajné hovory, tri zbrane so slzotvorným plynom vo veľkosti pera a približne 35 kotúčov nevyvolaného filmu.

Vyše tridsať úradníkov prezidenta Nixona, organizátorov jeho prezidentskej kampane a finančných darcov sa po prevalení aféry priznalo, resp. ich uznali za vinných z porušenia zákona. Devätnásť z nich si odsedelo tresty od jedného do 52 mesiacov. Obvinení boli aj Nixonov poradca Everett Howard Hunt a poradca finančnej komisie Výboru pre znovuzvolenie Nixona – Gordon Liddy. V marci 1974 za sprisahanie a zneužitie právomocí odsúdili tzv. "watergateskú sedmičku", ktorú tvorili vplyvní a významní spolupracovníci prezidenta.

Verejnosť sa vďaka investigatívnej práci reportérov dozvedela aj o existencii tajného nahrávacieho zariadenia priamo v Bielom dome. Najvyšší súd USA v júli 1974 nariadil Nixonovi vydať uvedené nahrávky. Niekoľko dní po tom začal podnikať právny výbor Snemovne reprezentantov prvé kroky v rámci procesu odvolávania prezidenta (impeachmentu) z dôvodov marenia výkonu spravodlivosti a porušenia ústavy.

Richard Nixon 8. augusta 1974 verejne oznámil svoju rezignáciu na post prezidenta s platnosťou od nasledujúceho dňa. Urobil tak ako prvý prezident v dejinách USA. Jeho nástupca, prezident Gerald Rudolph Ford, mu potvrdil plnú prezidentskú imunitu.

Bernstein a Woodward získali za sériu reportáží v roku 1973 Pulitzerovu cenu a vydali aj knihu All the President's Men. V roku 1976 sa stala predlohou k oscarovému filmu Alana Pakulu Všetci prezidentovi muži, v hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom.