Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. marec 2026Meniny má Ľubica
< sekcia Zahraničie

Pred 50 rokmi zatýkali Plastikov, odsúdili štvoricu, ŠtB zažila fiasko

Putá, ilustračné foto. Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Počet obžalovaných sa pod tlakom okolností postupne znižoval. Z výtržníctva obvinili len 14 ľudí a na ministerský pokyn odsúdili iba štyroch, po odvolaní im tresty dokonca znížili na polovicu.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 17. marca (TASR) - Československý komunistický režim pred 50 rokmi zatkol a uväznil členov undegroundovej hudobnej skupiny Plastic People of the Universe a s nimi spolupracujúich ľudí. Stalo sa to v dňoch 17.-18. marca 1976 a v septembri dostali štyria z nich na súdoch tresty odňatia slobody od 8 do 18 mesiacov za výtržníctvo. Boli to miernejšie rozsudky, ako plánovali normalizátori, hudobníkov od exemplárnych trestov zachránila podpora významných osobností.

Prípad zatýkania a súdenia undergroundových umelcov vošiel do dejín ako "proces s Plastikmi", ktorých ich prenasledovatelia nazývali "vlasatcami". Komunistov iritovali koncerty nepovolených hudobných skupín a pesničkárov aj pre ich nezávislý vzhľad.

Ivan Martin Jirous, vo svojich kruhoch prezývaný "Magor", duchovný otec českého undergroundu a umelecký šéf nepovolenej skupiny The Plastic People of the Universe sa 21. februára 1976 ženil. Svadba v Bojanoviciach pri Prahe bola zároveň tzv. Druhý festival druhej kultúry. Zišlo sa tam viac ako 400 ľudí. Okrem ‚Plastikov‘ a DG 307 tam hrali aj mimopražské kapely ako Bílý světlo alebo Hever a vazelína, spolu štrnásť účinkujúcich. Padali tvrdé a hlasné pokriky proti boľševikom.

Polícia vtedy ešte nezasiahla, aj keď režim vnímal, že každý koncert "Plastikov" bol udalosťou. Preto chystal širšiu akciu proti tým, ktorí organizovali a zúčastňovali sa na vystúpeniach hudobných telies vyjadrujúcich neúctu voči spoločnosti. Základom malo byť pohŕdanie morálnymi zásadami, najmä ostentatívnym používaním vulgárnych výrazov.

Štátna bezpečnosť potrebovala čas na vykonštruované obvinení, aj na prípravu informátorov, ktorých potom nasadila k zadržaným do väzobných ciel. „Vlasatcov“ zatýkali až 17. a 18. marca, keď si príslušníci ŠtB prišli po členov skupín The Plastic People of the Universe, DG 307, Ivana Martina Jirousa, niekoľkých pesničkárov a tiež organizátorov zakázaných prednášok. Zatkli vyše 20 ľudí a spojili ich do jedného procesu.

Akcia ŠtB zameraná na likvidáciu nepovolených hudobných skupín a pesničkárov síce v septembri 1976 vyústila aj do nepodmienečných trestov odňatia slobody, ale vyvolala škandál medzinárodných rozmerov, zjednotila roztrieštený disent a podnietila vznik Charty 77. Jej činnosť potom pritiahla celosvetovú pozornosť k nedodržiavaniu ľudských práv v Československu.

Štátna bezpečnosť totiž nepočítala s tým, že ňou nenávidených „vlasatcov“ sa zastanú významné osobnosti ako básnik Jaroslav Seifert, filozofi Jan Patočka a Jiří Němec, spisovatelia Václav Havel, Ivan Klíma či Pavel Kohout. Navyše to nebola len formálna akcia, v otvorenom liste oslovili nemeckého spisovateľa Heinricha Bölla. To bol ťažký "kaliber", keďže išlo navyše o držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. Bölla požiadali, aby sa zastal mladých ľudí postavených pred súd za to, že si chceli zachovať svoju osobnú a tvorivú integritu. List vyšiel 28. augusta 1976 v renomovanom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung a prenasledovaných zachránil pred mnohoročnými trestami odňatia slobody.

Počet obžalovaných sa pod tlakom okolností postupne znižoval. Z výtržníctva obvinili len 14 ľudí a na ministerský pokyn odsúdili iba štyroch, po odvolaní im tresty dokonca znížili na polovicu. Najvyšší trest dostal Jirous (18 mesiacov), Pavel Zajíček zo skupiny DG 307 si vypočul verdikt o ročnom väzení a na 8 mesiacov putovali do väzenia saxofonista „Plastikov“ Vratislav Brabenec a pesničkár Svatopluk Karásek.

Fiasko honu na "vlasatcov" dokreslil aj fakt, že v októbri 1976 bol v Zbierke zákonov ČSSR publikovaný článok 120 o Helsinských dohodách, ktorých prijatím sa Československo zaviazalo „rešpektovať ľudské práva a základné slobody vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia“. To bola voda na mlyn disentu, ktorý sformuloval neutrálny text o ľudských právach s upozornením na neplnenie týchto dohôd.

Dokument jeho autori nazvali Charta 77 a začala sa ďalšia fáza potláčania opozície, ešte tvrdšia. Nasledovali zatýkania, bezohľadné a dlhé výsluchy i mnohoročné väznenia signatárov.



Zdroje: www.magazin.pametnaroda.cz, zpravy.aktualne.cz, www.plasticpeople.cz.