Tchang-šan 26. júla (TASR) - Historické záznamy sa v počtoch obetí rôznych živelných katastrof rôznia a pri zemetraseniach špeciálne. K jednému z najhorších, podľa viacerých zdrojov k najtragickejšiemu zemetraseniu 20. storočia, došlo pred 50 rokmi. Ničivý živel o sile 8,3 stupňa Richterovej stupnice pochoval 27. júla 1976 jeden a polmiliónové čínske mesto Tchang-šan ležiace juhovýchodne od Pekingu.

Tragédia si vyžiadala minimálne 242.000 obetí, neoficiálne zdroje registrujú viac ako 650.000 mŕtvych. Je pravdepodobné, že ich napokon reálne mohlo byť viac ako v roku 2010 v Haiti, kde registrujú 316-tisíc obetí.

Zranených bolo vyše 750.000 osôb, pričom väčšina ľudí zostala bez prístrešia. Podľa viacerých zdrojov sa zemetrasenie v Tchang-šane radí medzi päť najväčších prírodných katastrof v histórii, rátajúc aj povodne, cyklóny, tajfúny, hurikány a výbuchy sopiek.

Hlavný otras nastal o 3.42 h ráno. Jeho epicentrum sa nachádzalo v južnej časti mesta, približne 15 kilometrov nad ohniskom zemetrasenia, pričom otrasy bolo cítiť vo všetkých smeroch na vzdialenosť viac ako 1100 kilometrov. Ešte v ten istý deň zasiahli mesto Luan-sien, vzdialené asi 70 kilometrov severovýchodne od Tchang-šanu, silné dotrasy s magnitúdou 7,1. Spôsobili ďalšie škody a obete a zároveň skomplikovali záchranné práce pri vyslobodzovaní ľudí uväznených pod troskami.

Zemetrasenie vzniklo na dovtedy neznámom geologickom zlome, súčasti zlomového systému Cchang-tung v blízkosti jeho prechodu do horského pásma Jin-šan – Jen-šan. Hlavný otras spôsobil približne 120 kilometrov dlhé podpovrchové pretrhnutie, ktoré sa šírilo severovýchodným a juhozápadným smerom od Tchang-šanu. Zároveň sa priamo v meste vytvorili výrazné povrchové zlomy.

Takmer 10 tisíc m2 okolitého územia zasiahli otrasy s intenzitou VIII alebo vyššou podľa modifikovanej Mercalliho stupnice. Je to 12-stupňové hodnotenie intenzity zemetrasenia z pohľadu účinkov na ľudí, budovy a krajinu. Stupnica má obmedzené použitie, lebo ňou nemožno hodnotiť zemetrasenia v neobývaných oblastiach, je však užitočná na určovanie miery poškodenia v pozorovaní veľkého množstva ľudí. V samotnom Tchang-šane dosiahla táto intenzita stupeň X (extrémna).

Otrasy trvali 14 až 16 sekúnd a premenili mimoriadne hlboké piesčité podložie veľkej časti regiónu na hmotu podobnú tekutine – jav známy ako skvapalnenie pôdy (likvefakcia). Keďže len málo budov bolo ukotvených do pevného skalného podložia, otrasy a následné skvapalnenie pôdy destabilizovali a zrútili väčšinu stavieb v postihnutej oblasti. Zemetrasenie zničilo alebo vážne poškodilo viac ako 85 percent nevyztužených rodinných domov, viacpodlažných budov a ďalších objektov v Tchang-šane.

Skvapalnenie pôdy spolu s náhlym vznikom povrchových zlomov zničilo cesty, železničné trate, mosty, priehrady, studne a ďalšie prvky infraštruktúry. Zemetrasenie vážne zasiahlo aj poľnohospodárstvo. V celom regióne vyvolalo vznik pieskových výronov, ktoré zanášali studne a zavlažovacie kanály. Južne od Tchang-šanu spôsobili masívne výrony piesku rozsiahle škody na poľnohospodárskych plodinách.

Státisícom preživších bez akéhokoľvek prístrešku situáciu komplikoval vtedajší čínsky režim. Ten sa viac zaoberal zdravotným stavom a neskôr pohrebom diktátora Mao Ce-tunga, ktorý o niekoľko týždňov (9. septembra 1976) zomrel. Jeho vláda striktne odmietala akúkoľvek medzinárodnú humanitárnu pomoc v presadzovaní ideológiu politiky „sebestačnosti“ a spoliehania sa na "silu ľudu" v každom ohľade.

Ťažko ranených a deti, ktoré prišli o oboch rodičov, evakuovali vlakmi a lietadlami do nemocníc, sanatórií a rôznych zariadení v iných čínskych provinciách. Mnohí invalidní pacienti prežili prvé roky mimo Tchang-šanu a vrátili sa až po rokoch.

Ľuďom, ktorí zostali, do istej miery pomáhala armáda, ale ináč si v prvej fáze museli poradiť sami. Stavali si provizórne chatrče a stany priamo na uliciach z toho, čo bolo k dispozícii – zo slamy, kusov dreva, poškodených tehál, plastových fólií a rohoží. S blížiacou sa zimou na konci roka 1976 vláda zmobilizovala armádu a robotníkov na výstavbu obrovského množstva jednoduchých, nízkych domčekov.

Koncom 70. rokov a začiatkom 80. rokov zasiahlo Tchang-šan ešte niekoľko ďalších zemetrasení, čo viedlo k tomu, že dočasné bývanie v stiesnených podmienkach sa predlžovalo. K posunu došlo približne po dvoch rokoch po zmene politického kurzu Číny a po prechode k pragmatickejším ekonomickým reformám.

Všetky nové budovy boli navrhnuté tak, aby odolali aj veľmi silným otrasom. Do konca roku 1980 poskytli nové rozsiahle sídliská bývanie približne 80.000 rodinám a priemyselné závody obnovili tak, aby sa obmedzilo znečistenie ovzdušia. Pozemky pozdĺž zlomových línií sa premenili na parky.

Hoci mnohé podniky obnovili výrobu už v priebehu jedného až dvoch rokov po katastrofe, až v 80. rokoch dosiahla celková priemyselná produkcia úroveň spred zemetrasenia v roku 1976. Číne sa však napokon podarilo znivočenú oblasť znovu vybudovať a dnes je Tchang-šan významné priemyselné centrum severovýchodnej čínskej provincie Che-pej. Mesto je obklopené diaľničným okruhom a napojené na diaľnice, vrátane pekinskej.

V meste žijú príslušníci 52 národnostných menšín. Najpočetnejšiu tvoria Mandžuovia, Chuejovia, Čuangovia a Mongoli. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2020 žije v zastavanej mestskej oblasti takmer 8 miliónov obyvateľov.