Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Kolumbus vychádzal z faktu, že Zem je guľatá, a preto sa do Indie možno dostať z Európy smerom na západ a nie je potrebné plaviť sa okolo Afriky.
Autor TASR
Palos de la Frontera/Bratislava 3. augusta (TASR) - Aj napriek tomu, že sa s ním spája objavenie amerického kontinentu, zomrel moreplavec Krištof Kolumbus presvedčený o tom, že objavil „iba“ západnú cestu do Indie. V stredu 3. augusta uplynie 530 rokov odvtedy, ako sa flotila Krištofa Kolumba, vydala na domnelú západnú cestu do Indie.
Kolumbus vychádzal z faktu, že Zem je guľatá, a preto sa do Indie možno dostať z Európy smerom na západ a nie je potrebné plaviť sa okolo Afriky. Pri stanovení plavebnej trasy sa opieral najmä o mapu Paola Toscanelliho. Vzdialenosť medzi Európou a Áziou bola na nej zaznačená ako nie veľmi dlhá. Čína bola podľa Toscanelliho výpočtov vzdialená 5000 námorných míľ (skutočná vzdialenosť je však takmer 12.000 míľ). Kolumbus dokonca predpokladal vzdialenosť iba 3500 míľ.
Potom ako sa legendárnemu moreplavcovi nepodarilo u portugalského kráľa Jána II. presadiť svoj plán, odišiel v roku 1485 do Španielska, kráľovstva, ktoré vzniklo v roku 1469 sobášom Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej.
Zakrátko sa mu podarilo predniesť svoj odvážny plán pred španielskym kráľovským dvorom. Najprv však nepochodil, ale začiatkom roku 1492, keď vojská Ferdinanda a Izabely dobyli mesto Granadu, poslednú baštu Maurov na španielskej pôde, sa kráľovský pár rozhodol zafinancovať Kolumbov projekt.
Začiatkom augusta už kotvili v prístave Palos de la Frontera tri lode admirála Kolumba pripravené k plavbe. Jeho vlajkovou loďou, na ktorej bol súčasne kapitánom, sa volala Santa Maria. Druhou loďou bola o niečo menšia Pinta a tretia ešte menšia sa volala Nina. Na Pinte velil Martin Pinzón, na Nine jeho brat Vincente.
V piatok 3. augusta 1492 sa lode vydali na cestu. Posádku tvorilo okolo 30 známych Krištofa Kolumba a kráľovských služobníkov. Námorníkov bolo približne 90, z ktorých štvrtinu tvorili trestanci. Tým bolo prisľúbené odpustenie zvyšku trestu. Ostatní boli slobodní občania, ktorých presvedčili slová bratov Pinzónovcov o bohatstve a sláve.
Na každej lodi boli zásoby na šesť mesiacov plavby. Lode viezli aj rozličný tovar, lebo Kolumbus predpokladal, že prv než sa dostane do bohatých oblastí Orientu, príde do styku s necivilizovanými obyvateľmi ostrovov pri pobreží Ázie.
Poslednou zastávkou na východnej strane Atlantiku boli Kanárske ostrovy, kde námorníci opravili škody z prvých dní plavby a kde si doplnili zásoby vody. Už na tretí deň sa totiž na Pinte zlomilo kormidlo a Nina potrebovala vymeniť plachty. Kolumbova flotila opustila pobrežie Kanárskych ostrovov 8. septembra 1492.
O 34 dní neskôr ako opustili Kanárske ostrovy, priprávali lode k dnešnému súostroviu Bahamy a 12. októbra 1492 vystúpil Kolumbus na pevninu jedného z ostrov domorodcami nazývaným Guanahaní. Vyhlásil ho za vlastníctvo Ferdinanda a Izabely a nazval ho San Salvador. Následne tri mesiace plával medzi ostrovmi, pristál napríklad na pobreží dnešnej Kuby.
Z prvej výpravy sa Kolumbus vrátil do Španielska 15. marca 1493. Neskôr absolvoval ešte tri plavby cez Atlantik, pričom objavil ďalšie územia, ale všetky až do smrti považoval za ázijské územie.
Kolumbus vychádzal z faktu, že Zem je guľatá, a preto sa do Indie možno dostať z Európy smerom na západ a nie je potrebné plaviť sa okolo Afriky. Pri stanovení plavebnej trasy sa opieral najmä o mapu Paola Toscanelliho. Vzdialenosť medzi Európou a Áziou bola na nej zaznačená ako nie veľmi dlhá. Čína bola podľa Toscanelliho výpočtov vzdialená 5000 námorných míľ (skutočná vzdialenosť je však takmer 12.000 míľ). Kolumbus dokonca predpokladal vzdialenosť iba 3500 míľ.
Potom ako sa legendárnemu moreplavcovi nepodarilo u portugalského kráľa Jána II. presadiť svoj plán, odišiel v roku 1485 do Španielska, kráľovstva, ktoré vzniklo v roku 1469 sobášom Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej.
Zakrátko sa mu podarilo predniesť svoj odvážny plán pred španielskym kráľovským dvorom. Najprv však nepochodil, ale začiatkom roku 1492, keď vojská Ferdinanda a Izabely dobyli mesto Granadu, poslednú baštu Maurov na španielskej pôde, sa kráľovský pár rozhodol zafinancovať Kolumbov projekt.
Začiatkom augusta už kotvili v prístave Palos de la Frontera tri lode admirála Kolumba pripravené k plavbe. Jeho vlajkovou loďou, na ktorej bol súčasne kapitánom, sa volala Santa Maria. Druhou loďou bola o niečo menšia Pinta a tretia ešte menšia sa volala Nina. Na Pinte velil Martin Pinzón, na Nine jeho brat Vincente.
V piatok 3. augusta 1492 sa lode vydali na cestu. Posádku tvorilo okolo 30 známych Krištofa Kolumba a kráľovských služobníkov. Námorníkov bolo približne 90, z ktorých štvrtinu tvorili trestanci. Tým bolo prisľúbené odpustenie zvyšku trestu. Ostatní boli slobodní občania, ktorých presvedčili slová bratov Pinzónovcov o bohatstve a sláve.
Na každej lodi boli zásoby na šesť mesiacov plavby. Lode viezli aj rozličný tovar, lebo Kolumbus predpokladal, že prv než sa dostane do bohatých oblastí Orientu, príde do styku s necivilizovanými obyvateľmi ostrovov pri pobreží Ázie.
Poslednou zastávkou na východnej strane Atlantiku boli Kanárske ostrovy, kde námorníci opravili škody z prvých dní plavby a kde si doplnili zásoby vody. Už na tretí deň sa totiž na Pinte zlomilo kormidlo a Nina potrebovala vymeniť plachty. Kolumbova flotila opustila pobrežie Kanárskych ostrovov 8. septembra 1492.
O 34 dní neskôr ako opustili Kanárske ostrovy, priprávali lode k dnešnému súostroviu Bahamy a 12. októbra 1492 vystúpil Kolumbus na pevninu jedného z ostrov domorodcami nazývaným Guanahaní. Vyhlásil ho za vlastníctvo Ferdinanda a Izabely a nazval ho San Salvador. Následne tri mesiace plával medzi ostrovmi, pristál napríklad na pobreží dnešnej Kuby.
Z prvej výpravy sa Kolumbus vrátil do Španielska 15. marca 1493. Neskôr absolvoval ešte tri plavby cez Atlantik, pričom objavil ďalšie územia, ale všetky až do smrti považoval za ázijské územie.
