Teherán/Washington/Londýn 18. augusta (TASR) - Predseda vlády Mohammad Mosaddek sa snažil začiatkom 50. rokov minulého storočia vymaniť Irán z ekonomickej kolonizácie britských firiem a vrátiť bohatstvo krajiny do rúk štátu. Táto skutočnosť, ako aj obava z rastúceho vplyvu Sovietskeho zväzu v oblasti, viedla k štátnemu prevratu a zosadeniu demokraticky zvoleného premiéra.

V sobotu (19. augusta) uplynie od týchto udalostí, ktoré sa diali v réžii amerických a britských tajných služieb, 70 rokov.

Konflikt medzi prozápadným šachom Muhammadom Rezá Pahlavím a predsedom vlády Mohammadom Mosaddekom, ktorý sa dostal k moci v apríli 1951, sa postupne vyostroval. Totiž prakticky vzápätí po zasadnutí do kresla premiéra začal Mosaddek pripravovať zákon o zoštátnení iránskeho ropného priemyslu, ktorý prostredníctvom Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (v súčasnosti British Petroleum) kontrolovali Briti. V ich rukách sa nachádzalo 80 percent ťažby iránskeho čierneho zlata.

Londýn najskôr odpovedal vyhlásením embarga na dovoz ropných produktov z Iránu, avšak s postupným stupňovaním sa krízy došlo k blokáde Perzského zálivu a v októbri 1952 k prerušeniu diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.

Eskalácia ropnej krízy a Mosaddekova spolupráca s komunistami znepokojovala čoraz viac aj Spojené štáty, a tak sa zrodila operácia Ajax - operácia organizovaná americkou tajnou službou CIA s cieľom zvrhnúť režim premiéra Mosaddeka. Jedným z hlavných architektov tejto operácie bol Donald Wilber. Vyplýva to z odtajnených dokumentov CIA, ktoré boli zverejnené v auguste 2013.

Záznamy CIA publikoval nezávislý Národný bezpečnostný archív, pôsobiaci pri univerzite Georgea Washingtona. Podľa vyjadrenia archívu tieto záznamy boli fakticky prvým oficiálnym priznaním CIA, že naplánovala a vykonala štátny prevrat.

V odtajnených dokumentoch sa možno dočítať, že podnecovanie k štátnemu prevratu, ktorý sa uskutočnil 19. augusta 1953, sa začalo mediálnou dezinformačnou kampaňou proti Mosaddekovej vláde a vyvolávaním nepokojov. Ešte v ten istý deň vo večerných hodinách sa členovia iránskej vlády skryli alebo boli pozatýkaní a premiér bol zosadený.

Po prevrate sa v Iráne opäť ujal moci šach Muhammad Rezá Pahlaví, ktorý sa pred tým nachádzal v exile. Stal sa blízkym spojencom USA a inšpirovaný Západom začal presadzovať reformy. Na čele štátu zotrval až do roku 1979, kedy po vlne protivládnych demonštrácií z krajiny utiekol.

Vojenský tribunál odsúdil v decembri 1953 Mohammada Mosaddeka za vlastizradu na trest smrti, avšak po intervencii šacha mu neskôr trest zmenili na tri roky väzenia. Po prepustení žil až do svojej smrti v marci 1967 v domácom väzení.


Zdroj: https://nsarchive2.gwu.edu, www.britannica.com, https://www.bpb.de, kol: Kronika 20. storočia (2000)