Paríž 17. apríla (TASR) - Významný krok na ceste k vzniku dnešnej Európskej únie (EÚ) sa udial pred 70. rokmi, keď zástupcovia Francúzska, Nemeckej spolkovej republiky (NSR), Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska podpísali 18. apríla 1951 v Paríži zmluvu o vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (EUSO), známeho aj ako Montánna únia. Prvýkrát v histórii sa tak európske štáty dobrovoľne vzdali časti svojej suverenity a odovzdali ju do rúk nadnárodnej inštitúcie.

Podpisu zmluvy predchádzala tzv. Schumanova deklarácia, ktorú v Paríži 9. mája 1950 predniesol francúzsky politik a vtedajší minister zahraničných vecí Robert Schuman, neskorší prvý predseda (1958-1960) Európskeho parlamentného zhromaždenia. Jeho deklarácia sa nestala len základom pre vznik EUSO, ale považuje sa aj za "rodný list" EÚ.

Schuman v tejto deklarácii, na koncipovaní ktorej sa podieľal aj jeho poradca a priateľ Jean Monnet, navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Spolupráca mala prebiehať tak, že by sa medzi európskymi krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli k politickej integrácii - základnému predpokladu upokojenia vzájomných vzťahov po druhej svetovej vojne.

Na jeho návrh kladne zareagovalo Francúzsko, NSR, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Tie 18. apríla 1951 podpísali dohodu, na základe ktorej vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Dohoda vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť vypršala 23. júla 2002.

Zmluva predpokladala spoločný rámec colných taríf, teda odstránenia ciel v rámci ESUO a zjednotenia ciel pre krajiny, ktoré neboli jeho členmi. Šesť signatárskych štátov sa dohodlo aj na tom, že v rámci montánneho (banícko-hutníckeho) priemyslu umožnia súťaž bez vzájomných reštrikcií a skresľujúcich subvencií. Najvyšší či vysoký úrad, ako najdôležitejší orgán spoločenstva, získal po prvý raz v Európe nadnárodné výsostné postavenie, respektíve práva. Po nadobudnutí platnosti zmluvy, skončil svoje pôsobenie Medzinárodný úrad pre kontrolu Porúria. Po vzniku ESUO či Montánnej únie sa výrazne zlepšila spolupráca medzi európskymi krajinami.

Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. mája 1957, keď v Ríme predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy, na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo atómovej energie.

K zakladajúcim členom pristupovali postupne aj ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už bývalá Nemecká demokratická republika (NDR).

Po tom ako 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, sa integrácia a spolupráca medzi európskymi krajinami posunula do podoby Európskej únie.

V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.

Z EÚ naopak vystúpilo Spojené kráľovstvo, ktorého obyvatelia rozhodli o tomto kroku, tzv. brexite, v referende z 23. júna 2016. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť 31. januára 2020 - po niekoľkoročných rokovaniach.