Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 15. júl 2024Meniny má Henrich
< sekcia Zahraničie

Pred 75 rokmi popravili po vykonštruovanom procese Heliodora Píku

Ilustračné foto. Foto: TASR

Píku uznali vinným z toho, že v rokoch 1940 - 1948 tajne pracoval pre britskú tajnú službu a odsúdili ho na trest smrti obesením.

Plzeň/Bratislava 21. júna (TASR) - Heliodor Píka počas druhej svetovej vojny patril k popredným predstaviteľom protifašistického odboja. Pôsobil aj v Sovietskom zväze, kde stál na čele československej vojenskej misie. Patril k iniciátorom vzniku československej vojenskej jednotky na sovietskom území a výrazne sa zaslúžil o prepustenie mnohých občanov Československa zo sovietskych gulagov.

V piatok 21. júna uplynie 75 rokov ako po vykonštruovanom a neverejnom procese popravili obesením generála Heliodora Píku.

Prenasledovaniu zo strany komunistického režimu čelil aj jeho syn Milan Píka, ktorý proti nacistom bojoval ako príslušník britského Kráľovského letectva (RAF). S násilnou smrťou svojho otca sa nikdy nezmieril a roky sa snažil o očistenie jeho mena.

Heliodor Píka sa narodil 3. júla 1897 v Štítine. Maturoval na štátnom gymnáziu v Opave v roku 1915. Ešte v tom istom roku ho povolali do armády a po výcviku nasadili počas prvej svetovej vojny na východnom fronte.

V roku 1916 sa nechal zajať ruskými jednotkami a pripojil sa k československým légiám bojujúcim proti Rakúsko-Uhorsku. V poslednom roku vojny sa dostal do Francúzska, kde sa na vlastnú žiadosť zúčastnil bojov v prvých líniách ako zdravotník.

Po skončení vojny sa vrátil do Československa a rozhodol sa pre vojenskú kariéru. V rokoch 1919 - 1920 absolvoval štúdium na vojenskej odbornej škole vo Francúzsku a neskôr na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, kde sa aj oženil s Máriou Sehnalovou a 28. júla 1922 sa im narodil syn Milan. Ďalšie vojenské odborné vzdelanie nadobudol Heliodor Píka v rokoch 1926 - 1928 na prestížnej vojenskej škole - École Militaire v Paríži. Jeho spolužiakom bol aj neskorší francúzsky prezident Charles de Gaulle.

V roku 1928 ho povýšili na majora generálneho štábu. V 30. rokoch minulého storočia pôsobil niekoľko rokov ako československý vojenský atašé v Rumunsku s kompetenciou aj pre Turecko. Po diplomatickej misii sa v roku 1938 vrátil do Československa na Generálny sekretariát obrany štátu.

Po podpise Mníchovskej dohody z konca septembra 1938 patril k tým, ktorí vyzývali na obranu Československa. V roku 1939 pripravil manifest pre československý ľud, v ktorom vyzýval na obranu vlasti. Odmietal nemecké ultimátum a vznik Protektorátu Čechy a Morava. Napokon, vzhľadom na vývoj situácie po 15. marci 1939, odišiel do Rumunska a odtiaľ do Londýna, kde nadviazal kontakty s exilovou vládou Edvarda Beneša, ktorý ho poveril vedením československého odboja v Rumunsku.

V Rumunsku československým vojakom, ktorí ušli z protektorátu, pomáhal stať sa členmi zahraničného odboja. Za túto činnosť ho po prevrate v Rumunsku zatkli, ale podarilo sa mu utiecť do Turecka, kde sa stretol s Ludvíkom Svobodom. Na jeho návrh predniesol Benešovi plán založiť vojenské veľvyslanectvo v Sovietskom zväze a vytvoriť československú jednotku na jeho území.

Beneš súhlasil a v roku 1941 sa Píka v Moskve stal veliteľom československej vojenskej misie. Okrem vytvorenia československej jednotky (1. práporu československého vojska v Sovietskom zväze), ktorá bojovala po boku Červenej armády, sa Píka zaslúžil aj o prepustenie približne 20.000 československých občanov zo sovietskych gulagov, z ktorých sa mnohí stali členmi 1. práporu. Jedným zo zachránených bol aj Karel Vaš, ktorý bol neskôr hlavným prokurátorom vo vykonštruovanom procese s generálom Píkom.

Do Československa sa Píka vrátil v júni 1945 a ako divízny generál sa podieľal na príprave mierových rozhovorov. V roku 1946 sa ako člen československej delegácie zúčastnil mierovej konferencie v Paríži. Stal sa tiež zástupcom náčelníka generálneho štábu československej armády a členom armádneho poradného zboru.

Prevrat, po ktorom prebrala moc v Československu komunistická strana prebehol vo februári 1948. Už 5. mája toho istého roku došlo na príkaz náčelníka obranného spravodajstva Bedřicha Reicina k zatknutiu generála Píku a k obvineniu zo špionáže a vlastizrady. Píku rovno z nemocnice, kde sa zotavoval po operácie žlčníka, previezli do pankráckej väznice.

Neverejný a vykonštruovaný proces s generálom Píkom sa začal 26. januára 1949, trval tri dni. Píku uznali vinným z toho, že v rokoch 1940 - 1948 tajne pracoval pre britskú tajnú službu a odsúdili ho na trest smrti obesením.

Generála Píku popravili 21. júna 1949 v plzenskej väznici. Komunistický režim odmietol vydať mŕtve telo rodine, aby ho mohli pochovať. Telo Heliodora Píku však pracovníci Patologického ústavu v Plzni nabalzamovali a schovali na tajnom mieste. Spálené bolo až o niekoľko rokov neskôr, keď zmeny vo vedení ústavu nedovoľovali naďalej bezpečne skrývať generálove ostatky. Konkrétne miesto jeho posledného odpočinku však stále nie je známe.

S justičnou vraždou generála sa nezmieril jeho syn Milan Píka, z ktorého iniciatívy sa v roku 1968 obnovil súdny proces. Na jeho základe došlo k úplnej rehabilitácii Heliodora Píku.

V roku 1991 udelil generálovi Píkovi československý prezident Václav Havel in memoriam Rad Milana Rastislava Štefánika. O rok neskôr bol in memoriam vymenovaný za armádneho generála. V roku 2020 udelil generálovi Píkovi český prezident Miloš Zeman in memoriam Rad Bieleho leva vojenskej skupiny I. triedy.





Zdroje: https://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-heliodor-pika-1897-1949/; https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/general-pika-byl-verny-svobode-a-narodu-komuniste-ho-za-to-poslali-na-smrt-81420; https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/heliodor-pika-osvobodil-sveho-zalobce-z-gulagu-113126