Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 15. júl 2024Meniny má Henrich
< sekcia Zahraničie

Pred 75 rokmi sa začala nezákonná internácia arcibiskupa Josefa Berana

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Priame zatknutie Berana sa nepodarilo, pretože mladí bohoslovci ho odviedli do arcibiskupského paláca, kde sa však začala jeho prísna internácia, ktorá trvala 14 rokov.

Praha/Bratislava 19. júna (TASR) - Josef Beran, ktorý bol pražským arcibiskupom a od roku 1965 kardinálom, prežil nielen hrôzy nacistického koncentračného tábora, ale od roku 1949 aj internáciu zo strany totalitného komunistického režimu. V stredu 19. júna uplynie 75 rokov odvtedy, ako sa začala 14 rokov trvajúca nezákonná prísna internácia a izolácia pražského arcibiskupa Josefa Berana.

Josef Beran sa narodil 29. decembra 1888 v Plzni. Po maturite na klasickom gymnáziu v Plzni zvažoval štúdium na lekárskej fakulte, ale napokon sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Teológiu a filozofiu študoval na pápežskej univerzite v Ríme a v roku 1911 bol v Bazilike sv. Jána v Lateráne vysvätený za kňaza.

Po návrate z Ríma pôsobil ako kaplán. V roku 1917 sa stal profesorom a neskôr aj riaditeľom pražského Učiteľského ústavu pri sv. Anne, kde pôsobil do roku 1929, keď sa stal asistentom pastorálnej teológie na pražskom seminári. V roku 1932 ho vymenovali za rektora Arcibiskupského seminára v Prahe.

Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava a uzavretí českých vysokých škôl nacistami v novembri 1939 sa Josef Beran dostal do konfliktu s nacistickou mocou. Gestapo ho zatklo 6. júna 1942, krátko po atentáte na Reinharda Heydricha. Najprv ho väznili na Pankráci v Prahe, potom sa ocitol v Terezíne, odkiaľ ho odvliekli do koncentračného tábora v Dachau.

Po skončení druhej svetovej vojny a po návrate z koncentračného tábora sa z Berana stala v Čechách veľká morálna autorita. Prejavilo sa to aj v jeho kariérnom raste a v novembri 1946 ho vymenovali za pražského arcibiskupa.

Po prevrate v Československu vo februári 1948 sa pražský arcibiskup dostal zakrátko do sporu aj s novou komunistickou mocou. V júni 1948 po zvolení Klementa Gottwalda za prezidenta odslúžil v pražskej katedrále sv. Víta slávnostné Te Deum. Podmienil to však prepustením mnohých väznených kňazov a zachovaním cirkevného školstva, s čím komunistická moc súhlasila. Na jeseň toho istého roku sa však situácia rázne zmenila a režim negatívne zasiahol do života cirkvi.

Represie dostihli aj samotného arcibiskupa. Rok po slávnostnom Te Deum ho ŠtB prišla zatknúť priamo do katedrály. Na sviatok Božieho tela 19. júna 1949 bola katedrála sv. Víta plná ľudí, medzi ktorými boli aj príslušníci ŠtB. Keď Beran prehovoril, začali títo pískať a kričať. Priamemu konfliktu medzi príslušníkmi ŠtB a ostatnými veriacimi nedošlo len vďaka organistovi, ktorý začal hrať štátnu hymnu.

Priame zatknutie Berana sa nepodarilo, pretože mladí bohoslovci ho odviedli do arcibiskupského paláca, kde sa však začala jeho prísna internácia, ktorá trvala 14 rokov. Prvé dva roky bez takmer žiadneho kontaktu s vonkajším svetom strávil Josef Beran v arcibiskupskom paláci. Od 7. marca 1951 pokračovala jeho nezákonná internácia na rôznych miestach pod prísnou kontrolou ŠtB.

Najprv sa arcibiskup ocitol v obci Roželov, následne ho previezli do obce Růžodol pri Liberci a od 17. apríla 1953 sa ocitol na štyri roky v obci Myštěves, kde mu boli pridelené tri rádové sestry. Arcibiskup nedostával listy, nemohol čítať noviny, počúvať rozhlas či prijímať návštevy.

Všetky obydlia boli odpočúvané a ŠtB intenzívne pracovala na diskreditácii arcibiskupa. V jednom období dokonca primiešavali do jedla a pitia arcibiskupa a rádových sestier afrodiziakum. Očakávali, že medzi nimi dôjde k sexuálnemu pomeru, ktoré chceli nakrútiť na kameru. Diskreditácia arcibiskupa sa však, samozrejme, nepodarila.

V roku 1957 arcibiskupa v prísne utajenom režime previezli do obce Paběnice, kde bol internovaný do roku 1963, keď mu prezident Antonín Novotný udelil milosť. Obdobie rokov 1963 - 1965 strávil Beran v miernejšej podobe internácie v obciach Mukařov a Radvanov.

Zmena nastala po tom, ako Berana pápež Pavol VI. vymenoval 25. februára 1965 za kardinála. Dostal povolenie na vycestovanie do Ríma, ale späť do Československa sa však vrátiť nemohol.

Kardinál Josef Beran zomrel na rakovinu 17. mája 1969 v Ríme. Pochovaný bol v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne ako jediný Čech po boku pápežov.

Začiatkom roka 2018 dal pápež František povolenie na repatriáciu jeho telesných pozostatkov do Českej republiky. V katedrále svätého Víta na Pražskom hrade uložili 23. apríla 2018 do novozriadeného sarkofágu rakvu s telesnými pozostatkami kardinála Josefa Berana.



Zdroje: https://kardinalberan.com/cz/zivotopis/