Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Sovietsky zväz zabral v posledných dňoch vojny najjužnejšie ostrovy Kurilského súostrovia, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá a Rusko Južné Kurily.
Autor TASR
Moskva/Tokio 8. augusta (TASR) – Porážkou fašistického Nemecka sa skončila druhá svetová vojna v Európe, avšak v Ázii a v Tichomorí, kde proti spojencom stálo Japonsko, boje pokračovali.
Jedným z výsledkov konferencie v Jalte na Kryme vo februári 1945 za účasti najvyšších predstaviteľov USA, Británie a ZSSR - Franklina Roosevelta, Winstona Churchilla a Josifa Stalina - bol prísľub Sovietskeho zväzu, že tri mesiace po kapitulácii Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku.
Tento sľub Stalin na následnej konferencii Veľkej trojky, ktorá sa konala od polovice júla do začiatku augusta 1945 v Postupime, potvrdil.
V sobotu 8. augusta uplynie 75 rokov odvtedy, čo Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japonsku.
Ešte pred Postupimskou konferenciou zrušil Sovietsky zväz v apríli 1945 pakt o neútočení s Japonskom a šesť dní po skončení konferencie v zámku Cecilienhof neďaleko Berlína dodržal Stalin svoj sľub a 8. augusta 1945 vypovedal vojnu Japonsku. V noci na 9. augusta 1945 útokom na Mandžusko spustila sovietska armáda rozsiahlu operáciu nazvaná Augustová búrka.
Neúčinné boli totiž výzvy víťazných mocností Tokiu, aby kapitulovalo. "Nijaká kapitulácia!" vyhlásil admirál Soemu Tojoda, hlavný veliteľ cisárskeho námorníctva.
Pre ZSSR sa niesla vojenská operácia aj v duchu odplaty za porážku v rusko-japonskej vojne v rokoch 1904-1905, pričom Stalin mal záujem získať späť územia, ktoré stratilo počas tejto vojny cárske Rusko na Ďalekom východe.
Takmer jeden a pol miliónová Červená armáda ťažila jednak z početnej prevahy, ale aj vďaka taktike. Sovietske jednotky postupovali až 150 kilometrov denne a postupne obsadzovali všetky územia, ktoré pred rokom 1904 patrili cárskemu Rusku. Posledný kurilský ostrov bol obsadený 1. septembra 1945, teda deň pred podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.
Po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, 6. a 9. augusta 1945, vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu, keď skončenie vojny označil za "jedinú možnosť, ako obnoviť mier a uchrániť národ pred strašným osudom".
Ešte však musel prejsť takmer mesiac, kým bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského loďstva Missouri podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá zároveň znamenal koniec druhej svetovej vojny.
Sovietsky zväz zabral v posledných dňoch vojny najjužnejšie ostrovy Kurilského súostrovia, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá a Rusko Južné Kurily. Spor o Habomajské ostrovy, Šikotan, Kunašir a Iturup je odvtedy kameňom úrazu vo vzťahoch medzi Moskvou a Tokiom.
Tento územný spor je zároveň hlavným dôvodom, prečo obidve krajiny ani 75 rokov po skončení druhej svetovej vojny nepodpísali mierovú zmluvu.
Jedným z výsledkov konferencie v Jalte na Kryme vo februári 1945 za účasti najvyšších predstaviteľov USA, Británie a ZSSR - Franklina Roosevelta, Winstona Churchilla a Josifa Stalina - bol prísľub Sovietskeho zväzu, že tri mesiace po kapitulácii Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku.
Tento sľub Stalin na následnej konferencii Veľkej trojky, ktorá sa konala od polovice júla do začiatku augusta 1945 v Postupime, potvrdil.
V sobotu 8. augusta uplynie 75 rokov odvtedy, čo Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japonsku.
Ešte pred Postupimskou konferenciou zrušil Sovietsky zväz v apríli 1945 pakt o neútočení s Japonskom a šesť dní po skončení konferencie v zámku Cecilienhof neďaleko Berlína dodržal Stalin svoj sľub a 8. augusta 1945 vypovedal vojnu Japonsku. V noci na 9. augusta 1945 útokom na Mandžusko spustila sovietska armáda rozsiahlu operáciu nazvaná Augustová búrka.
Neúčinné boli totiž výzvy víťazných mocností Tokiu, aby kapitulovalo. "Nijaká kapitulácia!" vyhlásil admirál Soemu Tojoda, hlavný veliteľ cisárskeho námorníctva.
Pre ZSSR sa niesla vojenská operácia aj v duchu odplaty za porážku v rusko-japonskej vojne v rokoch 1904-1905, pričom Stalin mal záujem získať späť územia, ktoré stratilo počas tejto vojny cárske Rusko na Ďalekom východe.
Takmer jeden a pol miliónová Červená armáda ťažila jednak z početnej prevahy, ale aj vďaka taktike. Sovietske jednotky postupovali až 150 kilometrov denne a postupne obsadzovali všetky územia, ktoré pred rokom 1904 patrili cárskemu Rusku. Posledný kurilský ostrov bol obsadený 1. septembra 1945, teda deň pred podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.
Po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, 6. a 9. augusta 1945, vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu, keď skončenie vojny označil za "jedinú možnosť, ako obnoviť mier a uchrániť národ pred strašným osudom".
Ešte však musel prejsť takmer mesiac, kým bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského loďstva Missouri podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá zároveň znamenal koniec druhej svetovej vojny.
Sovietsky zväz zabral v posledných dňoch vojny najjužnejšie ostrovy Kurilského súostrovia, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá a Rusko Južné Kurily. Spor o Habomajské ostrovy, Šikotan, Kunašir a Iturup je odvtedy kameňom úrazu vo vzťahoch medzi Moskvou a Tokiom.
Tento územný spor je zároveň hlavným dôvodom, prečo obidve krajiny ani 75 rokov po skončení druhej svetovej vojny nepodpísali mierovú zmluvu.
