Bratislava/Londýn 10. januára (TASR) - Na konci prvej svetovej vojny vznikla myšlienka vytvoriť medzinárodnú organizáciu, ktorá by pomohla nastoliť mier a zabrániť ďalšiemu konfliktu. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Po druhej svetovej vojne sa jej nástupkyňou stala Organizácia Spojených národov (OSN). Od prvého Valného zhromaždenia (VZ) OSN uplynie v sobotu 10. januára 80 rokov.

Prvé zasadnutie sa konalo v Londýne 10. januára 1946. Zišlo sa na ňom 51 krajín, ktoré rozhodli, že sídlo OSN sa presunie do New Yorku. Pôvodne boli v hre aj Philadelphia, Boston a San Francisco. Pre New York napokon rozhodol finančný dar 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John D. Rockefeller ml. Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (vo funkcii v rokoch 1946-1952) položil základný kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949. O necelý rok sa už zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových kancelárií.

Názov Spojené národy (United Nations - UN) navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt. Prvýkrát sa oficiálne použil počas druhej svetovej vojny v roku 1942, keď zástupcovia 26 krajín podpísali Deklaráciu Spojených národov.

OSN vznikla 24. októbra 1945. Jej zakladajúca konferencia sa začala už koncom apríla v San Franciscu. Medzi 283 delegátmi boli aj štyria Slováci - Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc. Svetová tlač vtedy nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva. Po deviatich týždňoch zložitých rokovaní prijali účastníci konferencie Chartu OSN.

Jedným z jej 14 spoluautorov bol aj slovenský diplomat Ján Papánek, prvý veľvyslanec Československa pri OSN. Slávnostný akt podpisu Charty OSN sa uskutočnil v záverečný deň konferencie - 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument minister zahraničných vecí Jan Masaryk.

Charta OSN nadobudla právnu účinnosť 24. októbra 1945, keď ju ratifikovali Čína, Francúzsko, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a väčšina ďalších signatárskych krajín. Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva obyvateľstva.

Slovenská republika sa stala členom OSN 19. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

Medzi hlavné orgány OSN patria Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC), Poručenská rada (UNTC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku okrem ICJ, ktorý má sídlo v Haagu. OSN má okrem newyorskej centrály aj regionálne kancelárie v Ženeve, Viedni a Nairobi. K špecializovaným agentúram OSN patria Medzinárodný menový fond (MMF), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Zasadnutie VZ OSN sa koná v hlavnom sídle OSN raz ročne. Otvára ho všeobecná rozprava, na ktorej sa zúčastňujú delegácie členských štátov a ktorá sa považuje za vrcholné svetové diplomatické podujatie.

Začiatkom septembra 2025 sa oficiálne začalo 80. zasadnutie VZ OSN, pričom najbližší rok ho povedie bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková. Na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.

Baerbocková sa stala prvou ženou zo skupiny západoeurópskych štátov, ktorá zastáva túto funkciu, a celkovo piatou ženou, ktorá vedie Valné zhromaždenie OSN. V rokoch 2017-2018 zastával tento prestížny post slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.