Hamburg/Brest/Bratislava 27. mája (TASR) - Vojnová loď Bismarck patrila k najväčším a najlepšie vyzbrojeným lodiam druhej svetovej vojny. Niesla meno po nemeckom kancelárovi z druhej polovice 19. storočia Ottovi von Bismarckovi prezývanom „železný kancelár“. Pýcha Kriegsmarine, vojnového námorníctva nacistického Nemecka, sa však zúčastnila iba na jedinej bitke a tá sa jej stala osudnou.

V stredu 27. mája uplynie 85 rokov od útokoch britských námorných jednotiek, po ktorých Bismarck klesol na dno Atlantiku. Z viac ako dve tisíc člennej posádky prežilo len 115 námorníkov.

Výstavba lode sa začala 1. júla 1936 v hamburskej lodenici Blohm & Voss. O necelé tri roky, 14. februára 1939, ju spustili na hladinu. Na slávnostnom akte sa zúčastnilo okolo 60.000 ľudí, prítomný bol aj nacistický vodca Adolf Hitler a loď pokrstila Dorothea von Löwenfeldová, vnučka Otta von Bismarcka. Vojnovému nacistickému námorníctvu ju odovzdali do užívania 24. augusta 1940.

Dĺžka lode dosahovala 251 metrov a šírka 36 metrov. Disponovala ôsmimi delami kalibru 380 mm v štyroch dvojhlavňových vežiach a 12 delami kalibru 150 mm. Protileteckú vyzbroj tvorilo 32 kanónov a 12 guľometov. Delá strieľali až do vzdialenosti 35 kilometrov. Na palube Bismarcku, posádku ktorého tvorilo viac ako dve tisíc námorníkov, bolo aj šesť prieskumných hydroplánov Arado Ar 196.

Na prvú a zároveň poslednú bojovú misiu Bismarck vyplával 19. mája 1941 z prístavného mesta Gdyňa. Spolu s krížnikom Prinz Eugen smeroval do Nórska, odkiaľ sa mali lode presunúť do Atlantického oceánu a v rámci operácie Rheinübung (cvičenie Rýn) ničiť spojenecké obchodné lode. Operácii velil admirál Günther Lütjens.

Britské lietadlá spozorovali nemecké lode 22. mája pri južnom pobreží Nórska v Dánskom prielive a na druhý deň ich zaznamenali aj britské krížniky Norfolk a Suffolk. Na ich znamenie vyrazili za Bismarckom dve z najlepších lodí britskej vojnovej flotily HMS Hood a Prince of Wales, pričom Hood bol až do spustenia Bismarcka najväčšou vojnovou loďou na svete.

Prvý stret z 24. mája dopadol v prospech lode Bismarck, ktorá Hooda potopil po štvorminútovej delostreleckej paľbe. Z takmer 1400 námorníkov britskej lode sa zachránili len traja. Poškodenému krížniku Prince of Wales sa podarilo uniknúť.

Po strate najväčšej lode kráľovského vojenského námorníctva, ktorá vyvolala na britských ostrovoch veľké rozčarovanie, sa stalo zničenie nemeckej vojnovej lode Bismarck prestížnou úlohou a prioritou britského loďstva. Premiér Winston Churchill formuloval admiralite rozkaz jednoznačne: „Vašou úlohou je potopiť Bismarck. Nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie!“ Na vypátranie a potopenie nepriateľskej lode nasadil Londýn viac ako 50 vojnových lodí a približne 50 lietadiel, ktoré podnikli 300 leteckých útokov.

Aj Bismarck ostal po súboji s britskou loďou Hood poškodený, preto sa jeho veliteľ rozhodol zmeniť kurz plavby a vydal sa do francúzskeho prístavu Brest. Keď sa ráno 26. mája blížila loď Bismarck k francúzskemu pobrežiu zaútočili na ňu lietadlá z britskej lietadlovej lode Ark Royal. Bitka trvala až do druhého dňa a okrem leteckých torpéd zasiahli nacistickú loď aj torpéda z lodí King George V., Rodney a Dorsetshire.

Bismarck klesol na dno 27. mája 1941 predpoludním. Z viac ako dve tisíc námorníkov sa zachránilo 115. Britské lode totiž prerušili záchranné práce, lebo sa obávali útokov nemeckých ponoriek.

Vrak bojovej lode ležiaci na dne Atlantiku v hĺbke takmer 5000 metrov, sa stal od svojho objavenia v júni 1989 cieľom viacerých prieskumných výprav a expedícií, pričom vzniklo viacero verzií o potopení. Oficiálna verzia je taká, že to boli britské lode, ktoré potopili pýchu vtedajšieho nemeckého vojnového loďstva.

Jedna z verzií, odvolávajúca sa na výpovede zachránených nemeckých námorníkov, však hovorí o tom, že rozkaz na potopenie lode vydali Nemci, aby sa nedostala do rúk nepriateľa.

Do výskumu sa zapojil aj režisér filmu Titanic James Cameron, ktorý tvrdil, že keby sa mala loď potopiť len na základe poškodení, ktoré jej spôsobili Briti, muselo by to trvať oveľa dlhšie.