Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz 22. júna 1941 v rámci operácie Barbarossa.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Kyjev 29. septembra (TASR) - Babyn Jar (rusky Babij Jar) je roklina neďaleko Kyjeva, ktorá je symbolom jednej z najväčších a najtragickejších masových popráv počas druhej svetovej vojny. Roklina sa totiž stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom.
Od masakry v rokline Babyn Jar, kde nacisti zavraždili takmer 34.000 Židov, uplynie v utorok 29. septembra 85 rokov.
Nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz 22. júna 1941 v rámci operácie Barbarossa. Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktorých úlohou bolo „očistiť“ obsadené územia od Židov, Rómov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie týchto skupín obyvateľstva.
Kyjev padol do rúk Nemcov 19. septembra 1941. Niekoľko dní po jeho obsadení sa v značne zničenom meste objavili plagáty s nemeckým, ruským i ukrajinským vyhlásením: „Všetci Židia mesta Kyjev a jeho okolia sú povinní dostaviť sa v pondelok 29. septembra 1941 o ôsmej hodine ráno na roh Melnikovej a Dokterivskej ulice. So sebou si prinesú osobné doklady, peniaze, cennosti, teplé oblečenie a spodnú bielizeň. Kto zo Židov neuposlúchne tento rozkaz bude zastrelený. Kto z občanov vnikne do prázdnych židovských bytov s úmyslom kradnúť, bude tiež zastrelený.“
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčali tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré vylepili príslušníci Einsatzgruppen. V Kyjeve žilo pred nemeckým obsadením približne 150.000 Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že idú na smrť.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline Babyn Jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali. Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33.771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu.
Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Neďaleko rokliny, v kyjevskej štvrti Syrec, vybudovali nacisti aj tábor smrti. Väzni, ktorým sa podarilo prežiť, po vojne tvrdili, že nacisti spálili 150.000 až 180.000 vykopaných tiel, keď sa snažili pri odchode z Kyjeva zahladiť svoje zločiny.
Hlavní organizátori vraždenia v rokline Babyn Jar, nemeckí velitelia Kurt Eberhard, Friedrich Jeckeln, Otto Rasch a Paul Blobel skončili po vojne pred súdom. Eberhard spáchal v roku 1947 ešte pred vynesením rozsudku samovraždu, Jeckelna v roku 1946 popravili, Rasch zomrel vo väzení v roku 1948 a Blobela popravili v roku 1951.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Oficiálny pamätník pri rokline Babyn Jar vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn Jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
Od masakry v rokline Babyn Jar, kde nacisti zavraždili takmer 34.000 Židov, uplynie v utorok 29. septembra 85 rokov.
Nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz 22. júna 1941 v rámci operácie Barbarossa. Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktorých úlohou bolo „očistiť“ obsadené územia od Židov, Rómov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie týchto skupín obyvateľstva.
Kyjev padol do rúk Nemcov 19. septembra 1941. Niekoľko dní po jeho obsadení sa v značne zničenom meste objavili plagáty s nemeckým, ruským i ukrajinským vyhlásením: „Všetci Židia mesta Kyjev a jeho okolia sú povinní dostaviť sa v pondelok 29. septembra 1941 o ôsmej hodine ráno na roh Melnikovej a Dokterivskej ulice. So sebou si prinesú osobné doklady, peniaze, cennosti, teplé oblečenie a spodnú bielizeň. Kto zo Židov neuposlúchne tento rozkaz bude zastrelený. Kto z občanov vnikne do prázdnych židovských bytov s úmyslom kradnúť, bude tiež zastrelený.“
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčali tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré vylepili príslušníci Einsatzgruppen. V Kyjeve žilo pred nemeckým obsadením približne 150.000 Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že idú na smrť.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline Babyn Jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali. Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33.771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu.
Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Neďaleko rokliny, v kyjevskej štvrti Syrec, vybudovali nacisti aj tábor smrti. Väzni, ktorým sa podarilo prežiť, po vojne tvrdili, že nacisti spálili 150.000 až 180.000 vykopaných tiel, keď sa snažili pri odchode z Kyjeva zahladiť svoje zločiny.
Hlavní organizátori vraždenia v rokline Babyn Jar, nemeckí velitelia Kurt Eberhard, Friedrich Jeckeln, Otto Rasch a Paul Blobel skončili po vojne pred súdom. Eberhard spáchal v roku 1947 ešte pred vynesením rozsudku samovraždu, Jeckelna v roku 1946 popravili, Rasch zomrel vo väzení v roku 1948 a Blobela popravili v roku 1951.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Oficiálny pamätník pri rokline Babyn Jar vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn Jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
