Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Pred 90 rokmi sa narodil známy novinár Yehuda Lahav

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

V archíve Slovenského rozhlasu je mnoho reportáží a rozhovorov spojených s jeho menom. V jednom z nich si Yehuda Lahav takto zaspomínal na svoje novinárske, spravodajské začiatky.

Bratislava/Tel Aviv 17. januára (TASR) - Správy a reportáže Yehudu Lahava zneli z Blízkeho východu od pádu komunistického režimu v slovenských, českých i maďarských médiách 20 rokov. Okrem spomienok na detstvo či na formovanie štátu Izrael sa venoval najmä problematike izraelsko-palestínskych vzťahov.

Od narodenia medzi poslucháčmi a čitateľmi obľúbeného reportéra Yehudu Lahava, ktorý za svoju vlasť považoval Slovensko, uplynie v piatok 17. januára 90 rokov.

Yehuda Lahav, vlastným menom Štefan Weiszlowits, sa narodil 17. januára 1930 v Košiciach, ale celú mladosť prežil v Prešove. Ako jediný z rodiny prežil holokaust, keď ho niekoľko týždňov pred deportáciou do koncentračného tábora poslali rodičia v roku 1942 k príbuzným do Budapešti. Jeho rodičia zahynuli v koncentračnom tábore Osvienčim.

Na konci druhej svetovej vojny, keďže bol jazykovo zdatný, spolupracoval s Červenou armádou ako tlmočník. Po návrate do rodného kraja sa angažoval v sionistickom mládežníckom hnutí Ha-Šomer ha-ca'ir (Mladý strážca) a pripravoval sa na odchod do Izraela. K tomu došlo v roku 1949.

Najskôr žil v kibuci Merchavija. Neskôr bol učiteľom, až sa napokon vydal na profesionálnu dráhu novinára. Izraelské médiá informoval najmä o dianí vo východnom bloku. Na konci 80. rokov odišiel pôsobiť do regiónu, o ktorom písal, a stal sa zahraničným spravodajcom izraelských novín vo východnej Európe. Od tohto obdobia začal súčasne spolupracovať s niektorými slovenskými, českými a maďarskými médiami.

V archíve Slovenského rozhlasu je mnoho reportáží a rozhovorov spojených s jeho menom. V jednom z nich si Yehuda Lahav takto zaspomínal na svoje novinárske, spravodajské začiatky: "V 89-tom, keď sa začala rysovať možnosť, že izraelský novinár bude môcť pôsobiť vo východnej Európe, tak ma tam poslali so sídlom v Budapešti. Mimochodom, vtedy som sa dostal skôr do Poľska, do Sovietskeho zväzu, do Rumunska a, samozrejme, do Maďarska než do Československa. Teda Československo bolo posledné, kde ma pustili. Aj som vtedy povedal na budapeštianskom veľvyslanectve Československa, že všade inde ma púšťajú, len do rodnej krajiny nie."

Svojím nezvyčajne zafarbeným hlasom bol známy mnohým poslucháčom. Dôverne ho poznali predovšetkým zo spravodajstva Slovenského rozhlasu, s ktorým Yehuda Lahav spolupracoval dve desiatky rokov. Do ich povedomia sa zapísal ako pohotový reportér a bystrý glosátor dramatických udalostí na Blízkom východe.

"Rad som počúval jeho príspevky v rádiu. Vnímal som ho ako skutočného žurnalistu. Jeho hlas mi bude chýbať. Bol to pán novinár. Už od detstva si pamätám na jeho reportáže v rozhlase končiace sa 'Yehuda Lahav, Tel Aviv'. Bol pre mňa osobnosť, ktorá bola spätá s touto časťou sveta," znela jedna z reakcií poslucháča, keď 5. júla 2010 prišla z Izraela správa o úmrtí Yehudu Lahava.

Každý ohlas poslucháčov prijímal s pokorou a radosťou, o čom povedal: "Ja som veľmi dojatý, lebo keď tak človek počúva spravodajcu z ďalekej krajiny, tak si musí po prvé uvedomiť, kto to je, po druhé chcieť mu napísať, a po tretie dostať jeho adresu. A to je dosť veľká námaha. A keď niekto vynaloží takú veľkú námahu, aby mi napísal, tak ja som veľmi dojatý a pyšný."

V slovenčine mu vyšli štyri knihy - Zjazvený život (2003), Odsúdení spolu žiť (2005), Odvrátená tvár konfliktu (2008) a po jeho smrti štvrtá s názvom Čechoslováci v Izraeli.

Dlhoročný spolupracovník viacerých slovenských médií Yehuda Lahav vnímal svoju novinársku prácu ako príspevok k mierovému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu, pričom tvrdil: "Táto vojna nie je futbalový zápas. Buď bude mať dvoch víťazov, alebo dvoch porazených. Držím sa pravidla, že právo a pravda je na oboch stranách."