Berlín/Bratislava 29. januára (TASR) - Nebolo málo takých, ktorí na začiatku Adolfa Hitlera podceňovali a hovorili o krátkej epizóde jeho vládnutia. Kruto sa prerátali a čoskoro mnohí pochopili, čo sa v Nemecku v predposledný januárový deň roku 1933 skutočne stalo. V pondelok 30. januára uplynie 90 rokov odvtedy, kedy bol nacistický vodca Adolf Hitler menovaný za ríšskeho kancelára.

Adolf Hitler sa pokúsil dostať k moci už v novembri 1923 a to len krátko potom ako sa stal vodcom krajne pravicovej, antisemitskej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP). Jeho pivný puč v Mníchove bol ale potlačený, Hitler zadržaný a 1. apríla 1924 si vypočul verdikt päť rokov väzenia. Avšak už po necelých deviatich mesiacoch ho 20. decembra 1924 prepustili. Práve vo väzení v bavorskom meste Landsberg am Lech napísal Hitler knihu Mein Kampf, jeden zo základných dokumentov nacistickej ideológie.

O viac ako deväť rokov neskôr, v januári 1933, sa podarilo Hitlerovi dosiahnuť svoj cieľ. Do kresla nemeckého kancelára zasadol vďaka bezvýchodiskovej ústavnej kríze, neutešenej hospodárskej a sociálnej situácii s miliónmi nezamestnaných a zákulisným dohodám.

Jednoduché heslá riešenia problémov priťahovali masy voličov NSDAP, čím rástol vplyv nacistov. Prejavilo sa to v parlamentných voľbách v septembri 1930, keď získali 18,3 percent. Vo voľbách do Ríšskeho snemu (Reichstagu) v máji 1928 to bolo len 2,6 percenta hlasov voličov. V roku 1932 sa konali v Nemecku dokonca dvoje voľby do Ríšskeho snemu. V júlovom hlasovaní si NSDAP svoje pozície výrazne posilnila. Dostala 37,3 percent hlasov voličov a stala sa najsilnejšou stranou v parlamente. V nasledujúcich novembrových voľbách síce nacisti stratili, získali 33,1 percent, ale napriek tomu zostali najsilnejšou stranou.

Neúnosná situácia nakoniec viedla ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga, potom čo tak dvakrát odmietol urobiť, aby menoval Hitlera za ríšskeho kancelára. Stalo sa tak v pondelok predpoludním 30. januára 1933. V berlínskom hoteli Kaiserhof, v ktorom mal Hitler svoju rezidenciu, prepukli oslavy. Večer pochodovali nemeckou metropolou na znak víťazstva tisícky prívržencov NSDAP s horiacimi fakľami v rukách.

Necelý mesiac po menovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu, z ktorého obvinili komunistov. "Je to najohavnejší boľševický teroristický útok v celej histórii Nemecka," hlásala nacistická propaganda. Požiar sa stal jednou z najvýznamnejších udalostí éry nástupu nacistického režimu v Nemecku. Hitlerova vláda ho využila ako zámienku na masívne obmedzovanie občianskych slobôd.

Jedným z ďalších míľnikov na ceste k totálnemu prevzatiu moci nacistami bol Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz) z 24. marca 1933, ktorý zrušil dôležité kompetencie parlamentu, pričom zákonnú moc odovzdal de facto úplne do rúk kancelára Adolfa Hitlera. Zo 647 poslancov Ríšskeho snemu ich hlasovalo za zákon 444, proti bolo len 94 sociálnych demokratov.

Na hlasovaní sa v parlamente nemohlo zúčastniť 81 komunistických poslancov, pretože ich nacisti medzi tým buď pozatýkali alebo sa skrývali. Zákon mal pôvodne platiť štyri roky, ale v rokoch 1937, 1939, ako aj v roku 1943 bola jeho platnosť predĺžená a až do konca nacistického režimu v máji 1945 bol právnou základňou nemeckého zákonodarstva.



Zdroj: https://www.holocaust.cz, https://www.bpb.de, https://www.dhm.de, https://weimar.bundesarchiv.de