Londýn 23. júna (TASR) – Britskí voliči rozhodli v historickom referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ). Už je to desať rokov, čo výsledok hlasovania spustil bezprecedentný politický a ekonomický proces, ktorý vyvrcholil formálnym odchodom krajiny z európskeho bloku po 47 rokoch členstva.

Spojené kráľovstvo sa pripojilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu 1. januára 1973. Už o dva roky neskôr britskí voliči hlasovali o zotrvaní v spoločenstve v prvom referende, v ktorom sa až 67,2 percenta voličov vyslovilo za zotrvanie. V poradí druhé referendum prisľúbil konzervatívny britský premiér David Cameron v roku 2013. Aj keď sa jeho sľub o tri roky neskôr naplnil, on sám nakoniec Britov vyzýval, aby hlasovali za zotrvanie v Únii.

V referende z 23. júna 2016 sa však za vystúpenie z Únie vyslovilo 51,9 percenta hlasujúcich, zatiaľ čo 48,1 percenta si želalo zotrvanie. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 71 percent registrovaných voličov, teda približne 33,5 milióna ľudí.

Referendum zároveň odhalilo hlboké regionálne rozdiely. Prívrženci zotrvania v európskom bloku jasne prevládali v Škótsku, v Severnom Írsku a v Londýne, zatiaľ čo zástancovia odchodu boli početnejší v Anglicku a vo Walese.

Výsledok okamžite vyvolal politické zemetrasenie. Premiér David Cameron rezignoval necelý mesiac po referende, zostavením novej vlády bola poverená Theresa Mayová. Spojené kráľovstvo koncom marca 2017 oficiálne oznámilo uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa spustil formálne proces odchodu.

Nasledovali zložité a vyčerpávajúce rokovania medzi vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom a britskými predstaviteľmi o úprave politických a obchodných vzťahov.

Hoci lídri EÚ koncom roka 2018 schválili dohodu o vystúpení, poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu ju trikrát odmietli. Viedlo to k posúvaniu pôvodných termínov brexitu a v júni 2019 aj k rezignácii premiérky Mayovej.

Na jej miesto nastúpil Boris Johnson, ktorého snahy o presadenie brexitu sprevádzali kontroverzné kroky, vrátane dočasného pozastavenia činnosti parlamentu, ktoré britský Najvyšší súd neskôr označil za nezákonné.

Až predčasné voľby v decembri 2019, v ktorých Johnsonova Konzervatívna strana jednoznačne zvíťazila, odblokovali patovú situáciu. Spojené kráľovstvo tak 31. januára 2020 o polnoci stredoeurópskeho času definitívne vystúpilo z Európskej únie.

Nasledovalo jedenásťmesačné prechodné obdobie, na konci ktorého bola uzavretá obchodná dohoda. K prvému januáru 2021 Británia definitívne opustila európsky jednotný trh a colnú úniu, čím sa po desaťročiach obnovili colné a pohraničné kontroly.

Odchod z jednotného trhu zanechal na britskom hospodárstve hlboké a trvalé stopy. Z ekonomického hľadiska sa brexit prejavil ako postupná a kumulatívna brzda hospodárskeho rastu. Podľa odhadov analytikov bol britský hrubý domáci produkt v uplynulom roku o štyri až osem percent nižší, než by bol v prípade zotrvania v Únii.

Nové obchodné pravidlá, hraničné kontroly a byrokracia spôsobili, že objem obchodu s tovarom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ klesol o 15 až 20 percent. Ešte výraznejší bol dopad na podnikateľské investície, ktoré klesli o 12 percent.

Tieto negatívne zmeny zasiahli aj kľúčových európskych partnerov. Nemecká priemyselná a obchodná komora napríklad označila brexit za ekonomickú katastrofu pre vzájomné obchodné vzťahy. Zatiaľ čo v čase referenda bola Británia pre Nemecko tretím najdôležitejším exportným trhom, po brexite sa prepadla až na jedenáste miesto. Výrazne sa znížil aj objem nemeckých priamych investícií a počet nemeckých firiem pôsobiacich na ostrovoch.

Zmeny v ekonomike a koniec voľného pohybu osôb výrazne pocítili aj britskí občania. Podľa štúdie inštitútu Resolution Foundation nižšia otvorenosť britskej ekonomiky a pokles produktivity spôsobia, že bežný zamestnanec zarobí do konca tohto desaťročia v priemere o 470 libier ročne menej.

Koniec voľného pohybu osôb zároveň viedol k akútnemu nedostatku pracovnej sily v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo či pohostinstvo. Rybársky priemysel napríklad v dôsledku problémov pri vývoze čerstvých rýb zaznamenal pokles odbytu až o jednu tretinu.

Otázka práv občanov rezonovala na oboch stranách Lamanšského prielivu. Pre občanov EÚ žijúcich v Británii zaviedla vláda v Londýne systém takzvaného štatútu usadlíka, o ktorý požiadali milióny ľudí. To sa priamo dotklo desiatok tisícov občanov Slovenskej republiky, ktorí v Británii žijú, pracujú alebo študujú. Problémy sa vyskytli tiež u britských občanov žijúcich v Únii, ktorí čelili ťažkostiam s prístupom k benefitom či porovnateľným pracovným miestam.

Geopolitické dôsledky brexitu oživili napätie vo vnútorných štruktúrach Spojeného kráľovstva. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová hneď po odchode vyhlásila snahu o nové referendum o nezávislosti, aby sa Škótsko mohlo vrátiť do EÚ.

Nevyriešená zostala aj situácia v Severnom Írsku, kde sa hľadali spôsoby, ako nevytvoriť tvrdú hranicu s Írskou republikou. Hoci neskorší Windsorský rámec z roku 2023 zmiernil obchodné bariéry, implementácia v praxi naďalej spôsobovala administratívnu záťaž.

Téma brexitu počas dekády prispela k pádu celkovo piatich konzervatívnych premiérov a vyvrcholila porážkou Konzervatívnej strany v parlamentných voľbách v lete 2024 po štrnástich rokoch pri moci.

Prieskumy verejnej mienky pri príležitosti desiateho výročia referenda ukazujú masívny posun v postojoch. V roku 2023 považovalo odchod z Únie za úspešný len osemnásť percent jeho pôvodných podporovateľov. Aktuálne sa až 57 percent opýtaných Britov domnieva, že rozhodnutie opustiť Úniu bolo nesprávne. Za znovupripojenie k Únii by podľa ankiet hlasovala teoreticky takmer štvrtina pôvodných voličov, ktorí kedysi hlasovali za odchod. Tieto čísla však klesajú v prípade, že by podmienkou návratu bolo prijatie eura a vstup do schengenského priestoru.

Británia po prvej dekáde síce získala plnú kontrolu nad svojou legislatívou a v roku 2024 sa stala prvou európskou krajinou v ázijsko-tichomorskej zóne voľného obchodu, no zaplatila za to citeľnú hospodársku cenu.

Podľa analytikov prínosy nových obchodných zmlúv nedokážu kompenzovať straty z obchodu s najbližším európskym trhom. Spojené kráľovstvo po brexite stratilo pozíciu druhého najväčšieho európskeho hospodárstva a naďalej hľadá svoju novú globálnu identitu.