< sekcia Zahraničie

Pred piatimi rokmi britskí voliči podporili brexit

Na snímke odpočítanie času do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie na Downing Street 10 v Londýne 31. januára 2020. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v piatok o 23.00 h miestneho času oficiálne vystúpilo z Európskej únie. Foto: TASR/AP

Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov.

Bratislava 22. júna (TASR) – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo z Európskej únie (EÚ) po 47 rokoch členstva na základe referenda, v ktorom sa za takýto krok vyslovili britskí voliči. Referendum o opustení EÚ alebo zotrvaní v nej sa konalo 23. júna 2016.

V stredu 23. júna uplynie päť rokov od tohto kroku, ktorý odštartoval brexit.

História:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa pripojilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) 1. januára 1973. Už 5. júna 1975 britskí voliči hlasovali o zotrvaní v EHS v prvom referende. Otázka vtedy znela: "Myslíte si, že Spojené kráľovstvo by malo zostať v Európskom spoločenstve (Spoločný trh)?" Až 67,2 percenta voličov sa vyslovilo za zotrvanie.

V poradí druhé referendum sa uskutočnilo 23. júna 2016. Jeho konanie prisľúbil britský premiér David Cameron ešte v roku 2013 pred voľbami. Britov pred referendom vyzval, aby hlasovali za zotrvanie v Únii.

Britský premiér premiér David Cameron počas vyhlásenia pred svojím sídlom na Downing Street 10 v Londýne, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Referendová otázka znela: "Malo by Spojené kráľovstvo ostať členom Európskej únie, alebo by malo Európsku úniu opustiť?" Za vystúpenie z EÚ ("leave") sa vyslovilo 51,9 percenta hlasujúcich, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii ("remain").

Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov.

Prívrženci zotrvania v EÚ prevládali v Škótsku (62 percent) a v Severnom Írsku (55,8 percenta). Na britskom území Gibraltár bolo za zotrvanie v EÚ až 95,9 percenta obyvateľov. Zástancov odchodu z Únie bolo viac v Anglicku (53,4 percenta) a vo Walese (52,5 percenta). V Londýne hlasovalo za zotrvanie v EÚ 59,9 percenta voličov, v Škótskom Edinburghu až 74,4 percenta.

Rokovania o brexite:

Britský premiér David Cameron rezignoval 13. júla 2016 na svoju funkciu. Vystriedala ho Theresa Mayová. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu jej dali 8. februára 2017 zelenú, aby spustila proces odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy. Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 oficiálne oznámilo aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spustil proces odchodu ostrovnej krajiny z EÚ.

Britská premiérka Theresa Mayová, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Začalo sa zložité vyjednávanie medzi EÚ a britskými inštitúciami, ktoré viedli hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier a minister pre vystúpenie z Európskej únie David Davis (neskôr ho nahradila premiérka Mayová a rokovania viedla sama).

Predmetom rokovaní bola úprava politických a obchodných vzťahov medzi Britániou a EÚ po brexite. Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch medzi Britániou a Úniou schválili lídri EÚ 25. novembra 2018 na mimoriadnom summite v Bruseli. Obe strany však pripúšťali aj možnosť tzv. tvrdého či neriadeného brexitu, teda odchodu Britov z EÚ bez dohody.

Anti-brexitový proeurópsky stúpenec Steve Bray drží plagáty na ceste Abingdon Green od parlamentu v Londýne, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Napriek uzavretej dohode sa nepodarilo dodržať pôvodné termíny brexitu 29. marca 2019 ani 31. októbra 2019.

Niekoľkonásobné odmietnutie dohody o brexite v Dolnej snemovni britského parlamentu, ako aj opakované pokusy o vyslovenie nedôvery prinútili premiérku Mayovú rezignovať. Na jej pozíciu nastúpil Boris Johnson.

Briti od brexitu dva razy hlasovali v parlamentných voľbách – 8. júna 2017 a 12. decembra 2019. Po decembrových voľbách sa ich víťaz Johnson zaviazal, že brexit prebehne do 31. januára (1. februára), čo sa napokon aj podarilo. Nasledovalo 11-mesačné prechodné obdobie. Vystúpenie z Únie sa stalo definitívnou skutočnosťou 1. januára 2021.

O čom sa rokovalo:

Spojené kráľovstvo odchodom z EÚ odišlo z colnej únie a jednotného trhu. EÚ presadzovala čo najužšie partnerstvo so Spojeným kráľovstvom, ktoré by zahŕňalo obchodnú a hospodársku spoluprácu a spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany.

Severné Írsko – Súčasťou dohôd bola úprava režimu pre Severné Írsko tak, aby medzi Severným Írskom a Írskom, ktoré je súčasťou EÚ, nevznikla tvrdá hranica a nestupňovalo sa napätie v oblasti donedávna sužovanej nepokojmi (tzv. írska poistka).

Škótsko – Politickým dôsledkom brexitu bolo obnovenie snahy Škótov o osamostatnenie sa. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová hneď po novoročnom odchode Britov z EÚ vyhlásila, že Škótsko dúfa, že sa čoskoro do EÚ vráti ako samostatná krajina. Sturgeonová sa usiluje dosiahnuť ďalšie referendum o odchode Škótska zo Spojeného kráľovstva, to však musí odsúhlasiť britská vláda. V poslednom hlasovaní v roku 2014 Škóti odmietli nezávislosť v pomere 55 ku 45 percentám.

Imigrácia – Ďalšou otázkou bol status prisťahovalcov resp. cudzincov pôsobiacich v Británii. Práva a postavenie ľudí, ktorí do Británie prišli pred brexitom, sa nezmenilo. Pre občanov iných štátov, ktorí chcú prísť do Británie po 1. januári 2021 začala platiť nová legislatíva, tzv. bodovo založený imigračný systém Spojeného kráľovstva, ktorý podľa Britov posudzuje ľudí zo všetkých krajín sveta rovnako, pričom uprednostňuje talent žiadateľa, nie krajinu jeho pôvodu.

Inštitúcie – Súčasťou brexitu bolo aj presídlenie dvoch európskych inštitúcií, ktoré sídlili v Británii: Európskej agentúry pre lieky (EMA – pôsobí v Amsterdame, záujem stať sa jej sídlom prejavilo aj Slovensko) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA – sídli v Paríži).

Čo sa zmenilo po 1. januári 2021:

Po uplynutí prechodného obdobia sa skončil slobodný pohyb vyše 500 miliónov ľudí medzi Britániou a 27 členskými krajinami EÚ. Vrátili sa colné a pohraničné kontroly. Takisto tovar zo Spojeného kráľovstva podlieha colnému dohľadu i colnej kontrole na hraniciach alebo na letiskách.

Stúpenkyňa brexitu oslavuje 31. januára 2020 v Londýne.
Foto: TASR/AP


Zaviedli sa nové pravidlá pre ľudí, ktorí chcú žiť v Británii – týkajú sa aj Slovákov. "Občania Slovenska, ktorí v Spojenom kráľovstve momentálne nežijú, respektíve nemajú nárok vyplývajúci z Dohody o vystúpení, a budú chcieť v krajine študovať alebo pracovať, budú musieť splniť špeciálne požiadavky a žiadať o víza prostredníctvom nového imigračného systému," uviedla správa britského veľvyslanectva.

Sporné otázky sa objavujú aj v súčasnosti, aktuálne napríklad spor ohľadom dovozu mäsových výrobkov do Severného Írska, pre ktoré platí osobitný obchodný režim.

TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré nasledovali po referende

23. júna 2016 - Občania v referende odhlasovali vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie (EÚ), označované neformálne ako brexit.

24. júna 2016 - Výsledky potvrdili, že britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ. Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, za zotrvanie Británie v EÚ 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron ohlásil, že odstúpi z postu premiéra.

13. júla 2016 - Kráľovná Alžbeta II. prijala demisiu britského premiéra Davida Camerona. Zostavením novej vlády poverila novú predsedníčku Konzervatívnej strany Theresu Mayovú.

13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. O tri dni nato ho odobrila kráľovná Alžbeta II.

29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa začal proces vystúpenia krajiny z EÚ.

8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente, zostala však najsilnejším politickým subjektom a Mayová zostala vo funkcii.

19. júna 2017 – Rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa začali dobre, vyhlásil po prvom dni rozhovorov vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Konečný dátum brexitu bol stanovený na 29. marec 2019.

Na archívnej snímke hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.
Foto: TASR/AP


14. novembra 2018 – Britská vláda schválila návrh dohody o brexite. Premiérka Theresa Mayová dohodu označila za najlepšiu, akú bolo možné vyrokovať.

25. novembra 2018 - Lídri EÚ schválili na mimoriadnom summite v Bruseli dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch medzi Britániou a Úniou.

12. decembra 2018 - Britská premiérka Theresa Mayová si po pokuse o vyslovenie nedôvery udržala pozíciu predsedníčky Konzervatívnej strany. Premiérku podporilo 200 konzervatívnych poslancov Dolnej snemovne parlamentu, proti nej hlasovalo 117 poslancov.

18. decembra 2018 - Britská vláda oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody. Prioritou vlády však zostal riadený brexit.

19. decembra 2018 - EK schválila záložný plán pre prípad tzv. tvrdého či neriadeného brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody.

16. januára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová ustála ďalšie hlasovanie o nedôvere v Dolnej snemovni britského parlamentu.

Britská premiérka Theresa Mayová, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


29. marca 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu ani na tretí pokus neschválili dohodu o odchode Británie z Európskej únie, ktorú s Bruselom uzavrela vláda premiérky Theresy Mayovej.

11. apríla 2019 - Lídri EÚ a Británie sa dohodli, že Spojené kráľovstvo môže odložiť brexit do 31. októbra. Potvrdil to predseda Európskej rady Donald Tusk.

7. júna 2019 - Z funkcie líderky britskej Konzervatívnej strany oficiálne odstúpila premiérka Theresa Mayová. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu dohodu o brexite, ktorú Mayovej vláda vyrokovala s Bruselom, trikrát odmietli. Podporu pre ňu nenašla ani u všetkých poslancov Konzervatívnej strany.

24. júla 2019 - Novozvolený líder britskej Konzervatívnej strany Boris Johnson sa stal oficiálne premiérom po tom, ako prijal od kráľovnej Alžbety II. poverenie zostaviť novú vládu.

Britský premiér Boris Johnson, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


4. septembra 2019 - Britskí poslanci neschválili návrh premiéra Borisa Johnsona na vypísanie nových volieb na 15. októbra. Premiér Boris Johnson inicioval dočasné pozastavenie činnosti parlamentu.

24. septembra 2019 - Pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Johnsonom bolo nezákonné. K záveru dospel britský Najvyšší súd. Už na druhý deň začal parlament rokovať.

2. októbra 2019 - Britský premiér Boris Johnson uviedol, že Británia opustí Európsku úniu 31. októbra.

17. októbra 2019 - Európska únia a Británia dosiahli dohodu o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ.

Protibrexitový demonštrant pod dáždnikom so zástavou EÚ počas protestu pred britským parlamentom v Londýne 17. októbra 2019.
Foto: TASR/AP



28. októbra 2019
- Členské štáty Európskej únie schválili ďalší odklad odchodu Británie z Únie do 31. januára 2020.

12. decembra 2019 – Konali sa už druhé voľby od brexitu, Konzervatívna strana premiéra Johnsona jednoznačne zvíťazila, keď v Dolnej snemovni parlamentu získala 365 kresiel. Opozičná Labouristická strana získala 203 mandátov.


20. decembra 2019
- Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh vykonávacieho zákona k odchodu Británie z Európskej únie. Za návrh hlasovalo 358 poslancov, proti ich bolo 234.

9. januára 2020 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu definitívne odhlasovali návrh vykonávacieho zákona k odchodu Británie z Európskej únie. Návrh podporilo 330 poslancov, 231 bolo proti.


23. januára 2020
- Dohoda britského premiéra Borisa Johnsona o brexite sa oficiálne stala zákonom po tom, ako ju vo štvrtok podpísala kráľovná Alžbeta II. Tento krok definitívne vydláždil cestu k vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ.

29. januára 2020 - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili pomerom hlasov 621 ku 49 dohodu o brexite umožňujúcu riadený odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. Predstavitelia EP sa lúčili s britskými europoslancami s pozdravom "dovidenia", a nie "zbohom".

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


1. februára 2020 - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska o polnoci SEČ, resp. 31. januára o 23.00 h miestneho času oficiálne vystúpilo z EÚ. Začalo sa 11-mesačné prechodné obdobie.

24. decembra 2020 - EÚ a Británia oznámili, že dospeli k obchodnej dohode, ktorá aj po brexite umožní obchod bez ciel a kvót i spoluprácu v oblastiach od bezpečnosti po letectvo.

28. decembra 2020 - Členské štáty EÚ v pondelok jednohlasne schválili predbežnú pobrexitovú obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom.

1. januára 2021 - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska po prechodnom období definitívne opustilo EÚ a jej jednotný trh.

28. apríla 2021 - Poslanci EP schválili dohodu o budúcich vzájomných vzťahoch EÚ so Spojeným kráľovstvom.