Praha/Bratislava 10. decembra (TASR) - Československá republika mala iba dvadsať rokov, keď bola v roku 1938 rozbitá. V roku 1945 znovu povstala. Koleso dejín sa niekedy otáča pomaly, ale niekedy aj veľmi rýchlo. Sloboda Československa, Nemecka a Európy nie je stratená, pokiaľ sú ľudia, ktorým je sloboda drahšia než čokoľvek iné, čo im bolo dané Stvoriteľom.

Tieto slová vyslovil v roku 1948 nemecký politik a neskorší kancelár Willy Brandt. Práve on za vtedajšiu Spolkovú republiku Nemecko podpísal 11. decembra 1973 tzv. Pražskú zmluvu. Dohoda o vzájomných vzťahoch medzi Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Spolkovou republikou Nemecko (SRN) prvý raz od druhej svetovej vojny upravovala vzťahy medzi oboma štátmi. Do platnosti vstúpila 19. júla 1974.

V pondelok 11. decembra uplynie 50 rokov od podpisu tohto dokumentu.

Dôsledkom Mníchovskej dohody, ktorú uzavreli Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko 29. septembra 1938 muselo Československo odstúpiť 20 percent svojho územia Nemecku a ďalšie časti krajiny Maďarsku a Poľsku. Od ústupku Hitlerovi si mocnosti sľubovali odvrátenie globálneho vojnového konfliktu. Ten sa však začal 1. septembra 1939, kedy Nemecko napadlo susedné Poľsko.

Po 2. svetovej vojne vzťahy medzi Nemeckom a Československom zaťažilo vysídlenie Nemcov v rokoch 1945 a 1946.

Československo sa po komunistickom prevrate 25. februára 1948 zaradilo do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Do východného bloku patrila aj Nemecká demokratická republika (NDR), ktorá vznikla 7. októbra 1949 na území Sovietmi okupovanej zóny Nemecka – zatiaľ čo z americkej, britskej a francúzskej zóny vzišla už 23. mája 1949 Spolková republika Nemecko.

Vzťahy medzi NDR a Československom sa začali normalizovať už v priebehu 50. rokov, keďže spolupráca spriatelených štátov bola v záujme Sovietskeho zväzu. Ako však uvádzajú historické pramene, v československej spoločnosti pretrvávala v dôsledku vojny nedôvera voči Nemecku.

Keď navštívila 23. júna 1950 Prahu delegácia dočasnej vlády NDR, jej podpredseda Walter Ulbricht povedal: "Po veľkom prerode, ktorý sa odohral za posledných päť rokov, považujeme za hlavnú úlohu spoluprácu s ľudovými demokraciami a pokrokovými ľuďmi na celom svete." On aj ďalší východonemeckí predstavitelia zdôrazňovali, že odsunutí Sudetskí Nemci našli v NDR domov, zatiaľ čo v západnej časti Nemecka sú štvaní proti Československu.

SRN pod vedením kancelára Konráda Adenauera zaznamenala hospodársky vzostup. Vstúpila 9. mája 1955 do NATO a v roku 1957 sa stala jedným zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva – dnešnej Európskej únie. Voči východnému bloku uplatňovala tzv. Hallsteinovu doktrínu pomenovanú podľa Adenauerovho poradcu Waltera Hallsteina. Podľa nej SRN nemala nadväzovať diplomatické styky so štátmi, ktoré uznali NDR, navyše chápala Nemecko ako jeden štát, ktorého východnú časť okupoval komunistický Sovietsky zväz.

Aj v tomto nepriaznivom období sa však odohral krok, ktorým československá strana 3. februára 1955 oficiálne ukončila vojnový stav. (Sovietsky zväz tak urobil už 25. januára 1955). Vyhlásenie, ktoré podpísal a predniesol prezident Antonín Zápotocký sa odvoláva na záujem o mierové spolužitie národov Československa so všetkým nemeckým ľudom.

Obrat v SRN priniesol rastúci vplyv sociálnych demokratov (SPD) a ich nová politická línia známa ako Neue Ostpolitik, teda Nová politika voči východu. Táto politika vznikla okrem iného ako reakcia na vybudovanie Berlínskeho múru (1961). Zastávala princíp postupných krokov a zbližovania (tzv. zmena priblížením). Reprezentoval ju Willy Brandt, nemecký minister zahraničných vecí (1966-1969) a nemecký kancelár (1969-1974), a tiež jeho spolupracovník Egon Bahr.

Zmluvu o nových vzťahoch SRN podpísala 12. augusta 1970 so Sovietskym zväzom aj s Poľskom. Rokovania s Československom však komplikovala téma Mníchovskej dohody – československá strana žiadala, aby bola vyhlásená za neplatnú už od počiatku. Nemecká strana však nesúhlasila s úplným právnym popretím Mníchovskej dohody a uprednostňovala formuláciu, ktorou by sa od nej SRN dištancovala.

Napokon po dvoch rokoch rokovaní bola 11. decembra 1973 v Prahe podpísaná Dohoda o vzájomných vzťahoch medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko. Zmluva obsahuje preambulu a šesť článkov. Mníchovská dohoda je v prvom článku označená za nulitnú, pričom obe strany si mohli tento pojem interpretovať podľa seba. Dokument podpísali predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a nemecký kancelár Willy Brandt. Na základe zmluvy sa dovtedajšie obchodné zastúpenie SRN v Prahe stalo Veľvyslanectvom SRN.

Podpis zmluvy sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré si všimol aj samotný Brandt, keď neskôr popísal počasie, ale aj spoločenskú klímu ako pramálo príjemné. "Málokedy som zažil toľko bezpečnostných opatrení s toľkými civilistami vedľa uniforiem ako pri mojej ceste z letiska do mesta. Len kvôli tomu, aby ma chránili? Pred kým?"

Willy Brandt deň po podpise prelomového dokumentu novinárom povedal: "Zmluva nemôže odstrániť minulosť, ale je základom pre to, čo budeme robiť v budúcnosti.“

Po páde železnej opony podpísali Česko-Slovenská Federatívna republika a už zjednotené Nemecko Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci 27. februára 1992 takisto v Prahe.



Zdroj: ostpolitik.net, ct24.cz, willy-brandt-biography.com, Tomáš Malínek: ČSSR ve východní politice SPD (1973–1989), ustrcr.cz