Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Predseda parlamentu zároveň upozornil na nedostatky v ekonomickom zdôvodnení návrhu.
Autor TASR
Varšava 19. marca (TASR) - Predseda poľského Sejmu Wlodzimierz Czarzasty vo štvrtok odmietol prideliť číslo tlače prezidentskému návrhu zákona o tzv. „poľskom SAFE 0 %“ a avizoval vypracovanie rozsiahlych analýz jeho ústavnosti. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
Rozhodnutie prijal na základe stanovísk legislatívneho úradu Sejmu a úradu pre expertízy a hodnotenie dopadov regulácií. Podľa Czarzastého návrh pravdepodobne odporuje ústave, keďže v oblasti poskytovania štátnych finančných záruk má zákonodarnú iniciatívu výlučne vláda, nie prezident.
Predseda parlamentu zároveň upozornil na nedostatky v ekonomickom zdôvodnení návrhu. Dokument síce počíta so získaním najmenej 200 miliárd zlotých do roku 2035, chýbajú však konkrétne údaje o dopadoch financovania fondu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
Czarzasty zdôraznil potrebu preveriť reálnosť zdrojov financovania, keďže projekt sa opiera aj o budúce zisky Národnej banky Poľska, ktoré zatiaľ nie sú isté. O ich výške sa má rozhodnúť až po schválení výsledkov hospodárenia banky v budúcom roku.
Návrh zákona predložil prezident Karol Nawrocki po tom, ako vetoval legislatívu zavádzajúcu európsky obranný nástroj SAFE. Vláda následne prijala program Polska Zbrojna, ktorý umožňuje čerpanie úverov z tohto mechanizmu prostredníctvom Štátnej hospodárskej banky so štátnou zárukou.
Prezidentský návrh počíta aj s využitím výnosov zo zlatých rezerv centrálnej banky. Podľa jej guvernéra Adama Glapiňského by mohli v nasledujúcich rokoch dosiahnuť približne 197 miliárd zlotých a mali by smerovať výlučne do obrany.
Poľsko v rámci európskeho nástroja SAFE požiadalo o financovanie vo výške 43,7 miliardy eur a patrí medzi jeho najväčších príjemcov.
Poľská opozícia a niektorí experti program kritizujú, pretože obmedzuje objednávky iba na európske firmy. Podľa nich to nespĺňa potrebu diverzifikácie dodávok techniky pre Poľsko a môže spôsobiť tlak na dodávateľov a zvýšenie cien. Podľa opozičnej strany Právo a spravodlivosť môže byť program v budúcnosti použitý na nátlak Európskej komisie voči jednotlivým krajinám. Vláda tieto argumenty odmieta a zdôrazňuje naliehavosť posilnenia obranyschopnosti.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Rozhodnutie prijal na základe stanovísk legislatívneho úradu Sejmu a úradu pre expertízy a hodnotenie dopadov regulácií. Podľa Czarzastého návrh pravdepodobne odporuje ústave, keďže v oblasti poskytovania štátnych finančných záruk má zákonodarnú iniciatívu výlučne vláda, nie prezident.
Predseda parlamentu zároveň upozornil na nedostatky v ekonomickom zdôvodnení návrhu. Dokument síce počíta so získaním najmenej 200 miliárd zlotých do roku 2035, chýbajú však konkrétne údaje o dopadoch financovania fondu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
Czarzasty zdôraznil potrebu preveriť reálnosť zdrojov financovania, keďže projekt sa opiera aj o budúce zisky Národnej banky Poľska, ktoré zatiaľ nie sú isté. O ich výške sa má rozhodnúť až po schválení výsledkov hospodárenia banky v budúcom roku.
Návrh zákona predložil prezident Karol Nawrocki po tom, ako vetoval legislatívu zavádzajúcu európsky obranný nástroj SAFE. Vláda následne prijala program Polska Zbrojna, ktorý umožňuje čerpanie úverov z tohto mechanizmu prostredníctvom Štátnej hospodárskej banky so štátnou zárukou.
Prezidentský návrh počíta aj s využitím výnosov zo zlatých rezerv centrálnej banky. Podľa jej guvernéra Adama Glapiňského by mohli v nasledujúcich rokoch dosiahnuť približne 197 miliárd zlotých a mali by smerovať výlučne do obrany.
Poľsko v rámci európskeho nástroja SAFE požiadalo o financovanie vo výške 43,7 miliardy eur a patrí medzi jeho najväčších príjemcov.
Poľská opozícia a niektorí experti program kritizujú, pretože obmedzuje objednávky iba na európske firmy. Podľa nich to nespĺňa potrebu diverzifikácie dodávok techniky pre Poľsko a môže spôsobiť tlak na dodávateľov a zvýšenie cien. Podľa opozičnej strany Právo a spravodlivosť môže byť program v budúcnosti použitý na nátlak Európskej komisie voči jednotlivým krajinám. Vláda tieto argumenty odmieta a zdôrazňuje naliehavosť posilnenia obranyschopnosti.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
