Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Čoskoro plánujem navštíviť Moskvu,“ uviedol Stevanovič pre instagramový profil slovinského rozhlasu.
Autor TASR
Ľubľana 16. apríla (TASR) - Predseda slovinského Národného zhromaždenia Zoran Stevanovič je terčom kritiky za svoj plán čoskoro zavítať do Moskvy a usporiadať referendum o vystúpení Slovinska z NATO. Ruská Štátna duma medzičasom vyjadrila pripravenosť na spoluprácu so Slovinskom, informovala v stredu STA.
„Chcel by som budovať mosty a dobre spolupracovať so všetkými krajinami, bez ohľadu na múr, ktorý vznikol medzi Západom a Východom. Čoskoro plánujem navštíviť Moskvu,“ uviedol Stevanovič pre instagramový profil slovinského rozhlasu. Zdôraznil, že jeho strana Pravda (Resni.ca) presadzuje proslovinské postoje.
„Sme presvedčení, že Slovinsko musí viesť nezávislú a suverénnu zahraničnú politiku. Musíme spolupracovať so všetkými krajinami sveta, najmä s veľmocami, ale táto spolupráca nikdy nesmie znamenať podriadenosť. Dobré vzťahy so všetkými, ale v záujme Slovinska,“ uviedol. Dodal, že Slovinsko by sa nemalo miešať do zahraničných vojenských a diplomatických konfliktov.
Zároveň potvrdil, že jeho strana Pravda chce vyhlásiť referendum o vystúpení z NATO. Priznal, že „vystúpenie z EÚ by v tejto chvíli verejnosť nepodporila“, rozhodovanie o Slovinsku by však podľa neho malo presunúť z Bruselu späť do Ľubľany.
Minulý týždeň, v deň Stevanovičovho zvolenia na post predsedu parlamentu, sa pred budovou zhromaždilo niekoľko ľudí s ruskými vlajkami. Stevanovič v rozhovore uviedol, že to nesúviselo s jeho zvolením, a pripomenul, že zhromaždenia slovinsko-ruského priateľstva sa tam konajú pravidelne, doplnila STA.
Blahoželania k zvoleniu na post predsedu parlamentu Stevanovičovi zaslali aj predstavitelia Ruska a Srbska vrátane predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina a bývalej predsedníčky srbskej vlády Any Brnabičovej, ako aj bývalý prezident Republiky srbskej v Bosne Milorad Dodik. Duma uviedla, že Volodin mu poprial úspešnú prácu a vyjadril pripravenosť na konštruktívny dialóg.
K Stevanovičovým plánom na návštevu Moskvy a na referendum o členstve Slovinska v NATO sa kriticky vyjadrili najmä krajiny východného krídla Aliancie. Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves na sieti X na margo Stevanoviča uviedol, že ide o ďalší prípad „užitočného idiota“.
Odchádzajúci slovinský minister obrany Borut Sajovic spochybnil, či Stevanovič svoje kroky konzultoval s politickými partnermi, a varoval pred spájaním podpory pre napadnutú Ukrajinu s krátkodobými politickými záujmami. Zdôraznil, že postoj Slovinska k vojne na Ukrajine je jasný.
Opozičné strany Slovinskej demokratickej strany (SDS), Nového Slovinska (NSi) a Demokratov Anžeho Logara, ktoré podporili Stevanoviča ako kandidáta na post predsedu parlamentu, sa k jeho výrokom nevyjadrili.
Odborník na medzinárodné vzťahy Marko Lovec však pripomenul, že ich postoje k zahraničnej politike sa od Pravdy výrazne líšia: tieto tri strany podporujú NATO, EÚ a Ukrajinu, zatiaľ čo Pravda alianciu NATO viní za vojnu na Ukrajine.
„Chcel by som budovať mosty a dobre spolupracovať so všetkými krajinami, bez ohľadu na múr, ktorý vznikol medzi Západom a Východom. Čoskoro plánujem navštíviť Moskvu,“ uviedol Stevanovič pre instagramový profil slovinského rozhlasu. Zdôraznil, že jeho strana Pravda (Resni.ca) presadzuje proslovinské postoje.
„Sme presvedčení, že Slovinsko musí viesť nezávislú a suverénnu zahraničnú politiku. Musíme spolupracovať so všetkými krajinami sveta, najmä s veľmocami, ale táto spolupráca nikdy nesmie znamenať podriadenosť. Dobré vzťahy so všetkými, ale v záujme Slovinska,“ uviedol. Dodal, že Slovinsko by sa nemalo miešať do zahraničných vojenských a diplomatických konfliktov.
Zároveň potvrdil, že jeho strana Pravda chce vyhlásiť referendum o vystúpení z NATO. Priznal, že „vystúpenie z EÚ by v tejto chvíli verejnosť nepodporila“, rozhodovanie o Slovinsku by však podľa neho malo presunúť z Bruselu späť do Ľubľany.
Minulý týždeň, v deň Stevanovičovho zvolenia na post predsedu parlamentu, sa pred budovou zhromaždilo niekoľko ľudí s ruskými vlajkami. Stevanovič v rozhovore uviedol, že to nesúviselo s jeho zvolením, a pripomenul, že zhromaždenia slovinsko-ruského priateľstva sa tam konajú pravidelne, doplnila STA.
Blahoželania k zvoleniu na post predsedu parlamentu Stevanovičovi zaslali aj predstavitelia Ruska a Srbska vrátane predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina a bývalej predsedníčky srbskej vlády Any Brnabičovej, ako aj bývalý prezident Republiky srbskej v Bosne Milorad Dodik. Duma uviedla, že Volodin mu poprial úspešnú prácu a vyjadril pripravenosť na konštruktívny dialóg.
K Stevanovičovým plánom na návštevu Moskvy a na referendum o členstve Slovinska v NATO sa kriticky vyjadrili najmä krajiny východného krídla Aliancie. Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves na sieti X na margo Stevanoviča uviedol, že ide o ďalší prípad „užitočného idiota“.
Odchádzajúci slovinský minister obrany Borut Sajovic spochybnil, či Stevanovič svoje kroky konzultoval s politickými partnermi, a varoval pred spájaním podpory pre napadnutú Ukrajinu s krátkodobými politickými záujmami. Zdôraznil, že postoj Slovinska k vojne na Ukrajine je jasný.
Opozičné strany Slovinskej demokratickej strany (SDS), Nového Slovinska (NSi) a Demokratov Anžeho Logara, ktoré podporili Stevanoviča ako kandidáta na post predsedu parlamentu, sa k jeho výrokom nevyjadrili.
Odborník na medzinárodné vzťahy Marko Lovec však pripomenul, že ich postoje k zahraničnej politike sa od Pravdy výrazne líšia: tieto tri strany podporujú NATO, EÚ a Ukrajinu, zatiaľ čo Pravda alianciu NATO viní za vojnu na Ukrajine.
