FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nový český premiér Andrej Babiš sa pred nástupom do funkcie zaviazal znížiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo štátneho rozpočtu a naznačil, že jeho vláda by mohla ukončiť tzv. českú muničnú iniciatívu.
Autor TASR
Wiesbaden 19. decembra (TASR) – Vojenský predstaviteľ NATO v piatok uviedol, že Česká republiky by napriek zmene vlády v Prahe mohla pokračovať v iniciatíve získavania veľkokalibrovej munície pre Kyjev od globálnych dodávateľov. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Nový český premiér Andrej Babiš sa pred nástupom do funkcie zaviazal znížiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo štátneho rozpočtu a naznačil, že jeho vláda by mohla ukončiť tzv. českú muničnú iniciatívu. Podľa neho je netransparentná a predražená, k jej budúcnosti však nezaujal jasné stanovisko.
„Nemám definitívne potvrdenie, či táto iniciatíva pokračuje, no z Prahy prichádzajú určité pozitívne signály,“ povedal pre Reuters nemecký generálmajor Maik Keller, zástupca veliteľa na veliteľstve NATO pre bezpečnostnú pomoc a výcvik pre Ukrajinu (NSATU). Sídli vo Wiesbadene a zahraničnú vojenskú pomoc pre Kyjev koordinuje od decembra 2024.
Česko už možno na muničnú iniciatívu nebude poskytovať financie, no prevažná väčšina pochádzala od iných partnerov projektu, konštatoval Keller. Pripomenul, že iniciatíva tento rok priniesla 1,8 milióna kusov delostreleckej munície, teda 43 percent z množstva dodaného Kyjevu.
Keller priblížil, že NSATU tento rok koordinovalo dodanie približne 220.000 ton vojenskej pomoci - zhruba 9000 nákladných vozidiel, 1800 vagónov a 500 lietadiel naložených zbraňami, muníciou a ďalším materiálom.
„Nikdy to nie je dosť. Ale stačí to aspoň na to, aby sa Ukrajina udržala v boji,“ povedal generál. Medzi najnaliehavejšie potreby podľa neho patria systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo, protitankové míny, prostriedky elektronického boja a zbrane dlhého dosahu.
Keller odpovedal záporne na otázku, či po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa zastaviť priame darovanie zbraní Ukrajine došlo k poklesu množstva výzbroje poskytovanej Kyjevu.
Trumpova vláda po januárovom nástupe Ukrajine predávala alebo dodávala darované zbrane len v rozsahu, v akom ho schválil predošlý prezident Joe Biden. Od jesene Ukrajina dostáva zbrane zo zásob USA na základe mechanizmu nazvaného Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL). Ten vytvorili Spojené štáty a ich spojenci, pričom tieto dodávky financujú krajiny NATO.
„Žiadna pauza nebola... pokračovalo to a nie je to tak, že by USA čakali, kým sa za to zaplatí. Len čo je jeden balík (PURL) oznámený, materiál začne prúdiť,“ povedal Keller. „Zistili sme, že na financovanie prispieva veľa európskych krajín,“ doplnil pre Reuters.
Nový český premiér Andrej Babiš sa pred nástupom do funkcie zaviazal znížiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo štátneho rozpočtu a naznačil, že jeho vláda by mohla ukončiť tzv. českú muničnú iniciatívu. Podľa neho je netransparentná a predražená, k jej budúcnosti však nezaujal jasné stanovisko.
„Nemám definitívne potvrdenie, či táto iniciatíva pokračuje, no z Prahy prichádzajú určité pozitívne signály,“ povedal pre Reuters nemecký generálmajor Maik Keller, zástupca veliteľa na veliteľstve NATO pre bezpečnostnú pomoc a výcvik pre Ukrajinu (NSATU). Sídli vo Wiesbadene a zahraničnú vojenskú pomoc pre Kyjev koordinuje od decembra 2024.
Česko už možno na muničnú iniciatívu nebude poskytovať financie, no prevažná väčšina pochádzala od iných partnerov projektu, konštatoval Keller. Pripomenul, že iniciatíva tento rok priniesla 1,8 milióna kusov delostreleckej munície, teda 43 percent z množstva dodaného Kyjevu.
Keller priblížil, že NSATU tento rok koordinovalo dodanie približne 220.000 ton vojenskej pomoci - zhruba 9000 nákladných vozidiel, 1800 vagónov a 500 lietadiel naložených zbraňami, muníciou a ďalším materiálom.
„Nikdy to nie je dosť. Ale stačí to aspoň na to, aby sa Ukrajina udržala v boji,“ povedal generál. Medzi najnaliehavejšie potreby podľa neho patria systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo, protitankové míny, prostriedky elektronického boja a zbrane dlhého dosahu.
Keller odpovedal záporne na otázku, či po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa zastaviť priame darovanie zbraní Ukrajine došlo k poklesu množstva výzbroje poskytovanej Kyjevu.
Trumpova vláda po januárovom nástupe Ukrajine predávala alebo dodávala darované zbrane len v rozsahu, v akom ho schválil predošlý prezident Joe Biden. Od jesene Ukrajina dostáva zbrane zo zásob USA na základe mechanizmu nazvaného Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL). Ten vytvorili Spojené štáty a ich spojenci, pričom tieto dodávky financujú krajiny NATO.
„Žiadna pauza nebola... pokračovalo to a nie je to tak, že by USA čakali, kým sa za to zaplatí. Len čo je jeden balík (PURL) oznámený, materiál začne prúdiť,“ povedal Keller. „Zistili sme, že na financovanie prispieva veľa európskych krajín,“ doplnil pre Reuters.
