FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vanuatu stálo na čele súdneho konania pred MSD, ktorý rozhodol, že krajiny musia spolupracovať na dosiahnutí konkrétnych cieľov v boji proti zmene klímy.
Autor TASR
Port Vila 24. júla (TASR) - Najvyšší predstaviteľ vulkanického ostrova Ambrym v štáte Vanuatu vo štvrtok uviedol, že je „skutočne ohromený“ poradným stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu o právnych povinnostiach krajín v oblasti zmeny klímy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Vanuatu stálo na čele súdneho konania pred MSD, ktorý rozhodol, že krajiny musia spolupracovať na dosiahnutí konkrétnych cieľov v boji proti zmene klímy. „Som naozaj ohromený,“ povedal pre agentúru AFP George Bumseng, najvyšší predstaviteľ ostrova Ambrym.
„Čakali sme na toto rozhodnutie naozaj dlho, sme obeťami klimatickej zmeny už posledné dve desaťročia,“ vysvetlil Bumseng. Pripomenul zároveň, že ostrov zasiahli v roku 2023 tri tropické cyklóny. Poškodili „množstvo našich koreňových plodín, lesov a tradičných liečiv,“ ozrejmil.
Globálne otepľovanie „neustále mení naše prostredie“, zdôraznil Bumseng. „Nemáme už žiadne figovníky. Pobrežná erózia pokračuje. Mení sa aj príliv a odliv,“ vysvetlil. „Niektoré z našich tradičných plodín už nerastú tak, ako kedysi... Sme naozaj radi, že Medzinárodný súdny dvor v tejto záležitosti rozhodol v náš prospech,“ dodal.
Pre svetový súd, ktorý rozhoduje spory medzi štátmi, ide o vôbec najväčší prípad, aký kedy posudzoval. Odborníci tvrdia, že jeho verdikt by mohol ovplyvniť súdne procesy v oblasti klímy, čo by malo zásadný dosah na zákony na celom svete.
MSD vo viac než 500-stranovom stanovisku, ktorého vydaním ho v roku 2023 poverila OSN, uznal, že zmena klímy predstavuje naliehavú a existenčnú hrozbu so závažnými a ďalekosiahlymi dôsledkami pre prírodné ekosystémy a ľudstvo a že emisie skleníkových plynov sú jednoznačne spôsobené ľudskou činnosťou a nie sú územne obmedzené.
„Ak štát neprijme primerané opatrenia na ochranu klimatického systému... môže ísť o medzinárodne protiprávny čin,“ citoval zo stanoviska predseda MSD, japonský sudca Judži Iwasawa. Krajiny poškodené takýmto konaním by mohli mať podľa súdu nárok na náhradu škôd, ktoré utrpeli v dôsledku globálneho otepľovania. Záviselo by to však od jednotlivých prípadov, kde by sa preukázala priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym činom a ujmou.
Vanuatu stálo na čele súdneho konania pred MSD, ktorý rozhodol, že krajiny musia spolupracovať na dosiahnutí konkrétnych cieľov v boji proti zmene klímy. „Som naozaj ohromený,“ povedal pre agentúru AFP George Bumseng, najvyšší predstaviteľ ostrova Ambrym.
„Čakali sme na toto rozhodnutie naozaj dlho, sme obeťami klimatickej zmeny už posledné dve desaťročia,“ vysvetlil Bumseng. Pripomenul zároveň, že ostrov zasiahli v roku 2023 tri tropické cyklóny. Poškodili „množstvo našich koreňových plodín, lesov a tradičných liečiv,“ ozrejmil.
Globálne otepľovanie „neustále mení naše prostredie“, zdôraznil Bumseng. „Nemáme už žiadne figovníky. Pobrežná erózia pokračuje. Mení sa aj príliv a odliv,“ vysvetlil. „Niektoré z našich tradičných plodín už nerastú tak, ako kedysi... Sme naozaj radi, že Medzinárodný súdny dvor v tejto záležitosti rozhodol v náš prospech,“ dodal.
Pre svetový súd, ktorý rozhoduje spory medzi štátmi, ide o vôbec najväčší prípad, aký kedy posudzoval. Odborníci tvrdia, že jeho verdikt by mohol ovplyvniť súdne procesy v oblasti klímy, čo by malo zásadný dosah na zákony na celom svete.
MSD vo viac než 500-stranovom stanovisku, ktorého vydaním ho v roku 2023 poverila OSN, uznal, že zmena klímy predstavuje naliehavú a existenčnú hrozbu so závažnými a ďalekosiahlymi dôsledkami pre prírodné ekosystémy a ľudstvo a že emisie skleníkových plynov sú jednoznačne spôsobené ľudskou činnosťou a nie sú územne obmedzené.
„Ak štát neprijme primerané opatrenia na ochranu klimatického systému... môže ísť o medzinárodne protiprávny čin,“ citoval zo stanoviska predseda MSD, japonský sudca Judži Iwasawa. Krajiny poškodené takýmto konaním by mohli mať podľa súdu nárok na náhradu škôd, ktoré utrpeli v dôsledku globálneho otepľovania. Záviselo by to však od jednotlivých prípadov, kde by sa preukázala priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym činom a ujmou.
