Washington/Teherán 28. februára (TASR) - Americký prezident Donald Trump dal 19. februára Iránu desať až 15 dní na to, aby uzavrel so Spojenými štátmi dohodu o svojom jadrovom programe, inak bude čeliť vojenskému úderu. V sobotu 28. februára ráno spustila americká armáda spolu s Izraelom v Iráne rozsiahle bojové operácie. Podľa Trumpa je cieľom útoku zničiť iránsky raketový a jadrový program. Iráncom zároveň povedal, že teraz majú jedinečnú príležitosť vziať vládu do svojich rúk. TASR v súvislosti s útokom na Irán prináša sumárny materiál o iránskom jadrovom programe, okolo ktorého panuje napätie už niekoľko desaťročí.

Teherán spustil program ešte v 50. rokoch 20. storočia počas vlády šacha Mohammada Rezá Pahlavího s podporou Spojených štátov amerických. V roku 1957 uzavreli USA a Irán dohody o rozvoji civilného jadrového programu v rámci programu Atómy pre mier (Atoms for Peace). Táto spolupráca pokračovala až do roku 1979, keď šacha zvrhla islamská revolúcia.

K moci sa dostal duchovný vodca Rúholláh Chomejní, ktorý jadrový program pozastavil, pretože ho považoval za porušenie princípov islamu. Neskôr svoj postoj prehodnotil a Teherán dokonca spustil vlastný jadrový program.

Irán v roku 1970 ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá ho zaväzovala nevyrábať jadrové zbrane a nepokúšať sa ich získať ani inou cestou. V rokoch 2003 až 2004 však Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Teherán si neplní záväzky, pokiaľ ide o informácie o skladovaní, spracovaní a používaní jadrového materiálu a jadrových zariadení.

Medzinárodný konflikt ohľadom iránskeho jadrového programu sa v roku 2006 ešte viac vyostril potom, čo vtedajší iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád vyhlásil, že iránskym odborníkom sa podarilo vyrobiť obohatený urán a jeho krajina odteraz patrí do skupiny jadrových štátov.

MAAE zverejnila 8. novembra 2011 správu, ktorá obsahovala konkrétne dôkazy o vojenských aspektoch iránskeho jadrového programu. Irán to opakovane popieral, ale zlom nastal v januári 2018, keď príslušníci izraelskej tajnej služby Mosad prenikli do skladu v Teheráne. Podarilo sa im získať desiatky tisíc dokumentov obsahujúcich materiály o tajnom jadrovom projekte nazvanom AMAD (1989 - 2003), v rámci ktorého prebiehal vývoj balistickej hlavice schopnej niesť jadrovú nálož. Iránske ministerstvo zahraničných označilo tieto tvrdenia svojho „úhlavného nepriateľa“ za klamstvo a nepriateľskú propagandu.

Po opätovne nevypočutých výzvach, aby Irán zmenil svoju jadrovú politiku, zaviedli OSN, USA aj Európska únia proti islamskej republike sankcie. K ich postupnému zrušeniu malo dôjsť po prijatí dohody o iránskom jadrovom programe známej pod skratkou JCPOA. Bezpečnostná rada OSN dokument schválila 20. júla 2015.

Dohoda mala zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní a zabezpečiť, aby sa jeho jadrový program zameriaval výlučne na mierové účely. Prezident Trump však 8. mája 2018 - počas svojho prvého funkčného obdobia - oznámil, že USA odstupujú od JCPOA.

V júni 2025 uskutočnil Izrael s podporou USA v rámci tzv. 12-dňovej vojny niekoľko útokov na trojicu iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Mesiac predtým inšpektori MAAE uviedli, že Irán má k dispozícii viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Ak by sa mu ho podarilo dostať na 90 percent, dokázal by vyrobiť desať bômb.

Teherán a Washington obnovili tento rok rokovania o budúcnosti iránskeho jadrového programu. V ománskej metropole Maskat sa stretli prvýkrát 6. februára. Tento týždeň vo štvrtok sa uskutočnilo v Ženeve tretie kolo rokovaní.

Súbežne s rokovaniami posilňoval Washington svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe, kam presunul značné množstvo síl vrátane dvoch lietadlových lodí USS Gerald R. Ford a USS Abraham Lincoln. Podľa amerických médií ide o najväčšie sústredenie amerických síl v regióne od začiatku vojny v Iraku v roku 2003.

Teherán vopred varoval, že útok Spojených štátov bude považovať za akt agresie, ktorý vyvolá odvetnú reakciu.