Bratislava 29. decembra (TASR) – Rok 2016 bude bohatý na okrúhle výročia rôznorodých udalostí, ktoré zasiahli svet. Budúci rok si pripomenieme napríklad 95 rokov Turecka, 30 rokov od explózie raketoplánu Challenger, či 55 rokov od prvého vesmírneho letu okolo Zeme.

TASR prináša výberový prehľad týchto udalostí. Je rozdelený na dva polroky.

1. POLROK

Kedy sa to stalo?

2. januára 1971 - Pri stretnutí medzi futbalovými mužstvami Rangers a Celtic na futbalovom štadióne Ibrox Park v škótskom meste Glasgow sa zrútila tribúna; zahynulo 66 osôb a 145 ďalších utrpelo zranenia.

3. januára 1521 - Pápež Lev X. vydal bulu proti Martinovi Lutherovi Decet Romanum pontificem.

11. januára 1946 - Albánske ústavodarné národné zhromaždenie zrušilo monarchiu a vyhlásilo Albánsko za ľudovú republiku.

15. januára 1971 - Prezident Egypta Anwar Sadat a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Nikolaj Podgornyj otvorili Asuánsku vysokú priehradu (as-Sadd al-álí).

17. januára 1991 - Začala sa operácia Púštna búrka, keď medzinárodné jednotky umiestnené v Perzskom zálive pod velením USA podnikli letecký útok na Irak.

Foto: TASR/AP

19. januára 1966 - Indira Gándhíová (jediná dcéra zakladateľa indického štátu Džaváharlála Néhrúa) sa stala predsedníčkou parlamentnej frakcie vládnucej strany Indický národný kongres, a tým aj novou premiérkou Indie.

20. januára 1921 - Osmanská ríša sa premenovala na Turecko. Rozhodol o tom novozasadajúci parlament v Ankare, ktorý dal plnú moc rade, ktorej lídrom sa stal Mustafa Kemal Atatürk.

20. januára 1996 - V palestínskych autonómnych oblastiach zvolili v prvých všeobecných voľbách 88-člennú samosprávnu radu, pričom 50 kresiel získalo hnutie Fatah a jeho vodcu Jásira Arafata zvolili za prezidenta.

22. januára 1506 - Vo Vatikáne vytvoril pápež Július II. Švajčiarsku gardu - stálu osobnú ochranu pápeža.

22. januára 2006 - Evo Morales sa stal prvým prezidentom Bolívijskej republiky indiánskeho pôvodu. Dňa 2. januára 2015 začal už tretie obdobie vo funkcii hlavy štátu.

24. januára 2006 - Americkí egyptológovia oznámili, že objavili približne 3400 rokov starú sochu kráľovnej Teje, manželky egyptského faraóna Amenhotepa III. (1388-1351 pred n.l.).

26. januára 1531 - Portugalský Lisabon postihlo zemetrasenie, pri ktorom zahynulo 30.000 osôb.

27. januára 1951 - Na púšti v Nevade (USA) sa začalo testovanie jadrových zbraní.

28. januára 1961 - Rwandská dočasná vláda vyhlásila republiku.

Foto: TASR/AP Photo

28. januára 1986 - Americký raketoplán Challenger explodoval 73 sekúnd po štarte a zrútil sa do oceánu, všetci členovia posádky - veliteľ Francis Scobee, Judith Resniková, Michael Smith, Ronald McNair, Gregory Jarvis, Ellison Onizuka a učiteľka Christa McAuliffeová (mala byť prvou civilistkou vo vesmíre) - zomreli.

2. februára 1536 - Španielsky conquistador Pedro de Mendoza založil mesto Puerto de Nuestra Seňora Santa María del Buen Ayre (dnešné hlavné mesto Argentíny Buenos Aires), ktoré v roku 1541 Španieli utekajúci pred Indiánmi spálili. V roku 1580 bolo Buenos Aires založené druhýkrát.

5. februára 1916 - Vo švajčiarskom zürišskom kabarete Cabaret Voltaire vzniklo umelecké hnutie dadaizmus.

11. februára 2011 - Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil v dôsledku nepokojov vo svojej krajine z funkcie. Následne prevzali moc vojenskí predstavitelia.

12. februára 1541 - Založili mesto Santiago de Chile, dnes hlavné mesto Čile.

12. februára 1931 - Začalo vysielať Rádio Vatikán; prvé vysielanie odštartoval pápež Pius XI. príhovorom v latinčine.

24. februára 1946 - Juana Peróna zvolili za argentínskeho prezidenta.

25. februára 1986 - Začal sa 27. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorý trval do 6. marca. Na zjazde sa naznačil nový trend smerovania strany a krajiny, ktorý bol neskôr známy ako "perestrojka".

27. februára 1991 - Pod tlakom masívnych útokov spojeneckých síl sa Iračania stiahli z Kuvajtu. Irak dal Organizácii Spojených národov na vedomie svoje rozhodnutie prijať požiadavku na reparáciu, vzdať sa nárokov na Kuvajt a prepustiť vojnových zajatcov. Americký prezident George Bush st. ohlásil zastavenie vojenských akcií.

11. marca 2011 - Severovýhodnú časť Japonska zasiahlo veľmi silné zemetrasenie s magnitúdou 9,0. Otrasy vyvolali cunami vo výške desiatok metrov, ktoré spôsobili obrovské škody. Približne 19.000 ľudí zahynulo alebo zostalo nezvestných. Japonský výskumný tím zistil, že cunami dosiahlo v pobrežnom meste v prefektúre Iwate výšku 38,9 metra. Najviac postihnutými boli prefektúry Mijagi, Iwate a Fukušima. Zemetrasenie otriasalo niekoľko minút aj budovami v hlavnom meste Tokio, takmer 400 kilometrov južne od epicentra. Epicentrum bolo v hĺbke 24 kilometrov a približne 130 kilometrov východne od mesta Sendai v prefektúre Mijagi.

13. marca 1781 - Britský astronóm Friedrich William Herschel objavil planétu Urán.

23. marca 1966 - Najvyšší duchovný predstaviteľ anglikánskej cirkvi, canterburský arcibiskup Michael Ramsey, sa vo Vatikáne stretol s pápežom Pavlom VI., čo bola prvá historická oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa anglikánskej cirkvi u pápeža po viac ako 400 rokoch.

23. marca 2011 - Európsky parlament schválil zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá mala umožniť vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového permanentného eurovalu.

1. apríla 2001 - Polícia zatkla v Belehrade bývalého juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana Miloševiča. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu ho 27. mája 1999 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Definitívneho rozsudku sa Miloševič nedožil, 11. marca 2006 ho našli mŕtveho v jeho väzenskej cele v Haagu.

8. apríla 1971 - Začal sa v Londýne prvý Medzinárodný zjazd Rómov s účasťou delegátov zo 14 krajín, na ktorom ustanovili Medzinárodnú rómsku úniu. Niekoľkoročným prezidentom organizácie bol Ján Cibuľa zo Slovenska. Kongres uznal ako medzinárodnú zástavu Rómov vlajku so zeleným a modrým pruhom s červeným kruhom uprostred. Po prvý raz v Londýne zaznela medzinárodná rómska hymna Geľem, geľem lungone dromenca.

9. apríla 1866 - Americký Kongres schválil zákon o občianskych právach (Civil Rights Act), ktorý priznal všetkým v USA narodeným osobám - s výnimkou Indiánov - občianske práva.

11. apríla 1961 - V Jeruzaleme sa začal za prítomnosti 500 novinárov a pozorovateľov zo 40 krajín dlho očakávaný proces s nemeckým nacistom Adolfom Eichmannom, zodpovedným za realizáciu tzv. konečného riešenia židovskej otázky v hitlerovskom Nemecku.

Foto:

12. apríla 1961 - O 09:07 h moskovského času odštartoval major sovietskeho vojenského letectva Jurij Alexejevič Gagarin zo základne Bajkonur na palube kozmickej lode Vostok-1 na prvý vesmírny let okolo Zeme. Gagarin jeden raz obletel našu planétu vo vzdialenosti 181-327 kilometrov od povrchu Zeme a pristál o 10:55 h moskovského času na vopred určenom mieste pri Saratove, pričom let trval 108 minút a kozmonaut strávil 75 minút v bezváhovom stave.

13. apríla 1741 - Vo Woolwichi pri Londýne založili prvú vojenskú akadémiu na svete - Kráľovskú vojenskú akadémiu (Royal Military Academy).

13. apríla 1986 - Pápež Ján Pavol II. navštívil ako prvý najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi židovský chrám - hlavnú synagógu v Ríme. Modlil sa v nej spolu s rabínom Eliom Toaffom a vo svojom príhovore vysvetlil úsilie katolíckej cirkvi prekonať predsudky voči Židom.

16. apríla 1521 - Martin Luther pricestoval do Wormsu, kde sa zišiel Ríšsky snem. Po jeho neúspešnej obhajobe ho exkomunikovali z katolíckej cirkvi, pretože odmietol odvolať svoje názory.

18. apríla 1506 - Pápež Július II. položil základný kameň stavby Chrámu sv. Petra v Ríme.

18. apríla 1946 - Spoločnosť národov (SN) ukončila na poslednom zasadnutí vo švajčiarskej Ženeve činnosť a preniesla svoje úlohy na Organizáciu Spojených národov (OSN).

20. apríla 2011 - Vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých schválila prípravu procesu blahorečenia čínskeho katolíckeho učenca Pavla Sü Kuang-čchiho, ktorý žil v rokoch 1562-1633. Pavol Sü Kuang-čchi bol vedec, astronóm, matematik a spolupracovník talianskeho jezuitského misionára Mattea Ricciho, ktorý je takisto kandidátom na blahorečenie.

21. apríla 1926 - V Londýne sa narodila britská kráľovná Alžbeta II., najstaršia dcéra Juraja VI. a kráľovnej Alžbety. Pochádza z Windsorskej dynastie.

26. apríla 1986 - V centrálnej ukrajinskej jadrovej elektrárni v Černobyli došlo k výbuchu štvrtého bloku reaktora a k následnému požiaru. Bolo to dovtedy najväčšie nešťastie v dejinách jadrovej energetiky. Uvoľnilo sa pri ňom množstvo rádioaktívnych látok, ktoré postupne zamorili takmer celú Európu.

27. apríla 1961 - Bývalá britská kolónia Siera Leone vyhlásila nezávislosť.

28. apríla 2001 - Prvý vesmírny turista na svete, Američan Denis Tito, odštartoval z kazašského kozmodrómu Bajkonur na palube ruskej kozmickej lode Sojuz k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Tito, podnikateľ z amerického Los Angeles, zaplatil za let 20 miliónov dolárov.

Foto: TASR/AP

29. apríla 2011 - Britský princ William a Kate Middletonová - potenciálny budúci britský kráľovský pár - uzavreli manželstvo vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Zosobášil ich najvyšší predstaviteľ anglikánskej cirkvi, canterburský arcibiskup Rowan Williams.

30. apríla 1946 - Narodil sa švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv.

1. mája 1886 - Do generálneho štrajku za osemhodinový pracovný čas vstúpilo okolo 350.000 robotníkov z 11.000 amerických závodov v New Yorku, Filadelfii, Chicagu, Baltimore a ďalších miest. Časť z nich si skrátenie času vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť. Tragická dohra prvomájového štrajku bola v Chicagu, kde polícia 3. mája toho roku zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie. O deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra, hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket, zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.

1. mája 2011 - Pápež Benedikt XVI. (v súčasnosti emeritný pápež) vyhlásil svojho predchodcu na čele katolíckej cirkvi Jána Pavla II. za blahoslaveného. Slávnostná omša spojená s blahorečením sa uskutočnila na vatikánskom Námestí sv. Petra za prítomnosti stoviek tisícov pútnikov a návštevníkov z celého sveta.

9. mája 1901 - V austrálskom Melbourne slávnostne otvorili prvé zasadnutie austrálskeho zväzového parlamentu.

10. mája 1906 - Ruský cár Mikuláš II. otvoril v Petrohrade zasadnutie prvého voleného parlamentu v Rusku, Štátnej dumy.

12. mája 1926 - Objaviteľ južného pólu Roald Amundsen preletel vzducholoďou Norge spolu s jej talianskym konštruktérom Umbertom Nobilem a s americkým novinárom Lincolnom Ellsworthom ako pozorovateľom severný pól.

12. mája 2011 - Alžbeta II. sa stala najdlhšie vládnucou panovníčkou Veľkej Británie po kráľovnej Viktórii. Alžbeta nastúpila na trón ako 21-ročná 6. februára 1952 po náhlej smrti svojho otca, kráľa Juraja VI. Korunovali ju 2. júna 1953.

13. mája 1981 - Príslušník pravicovej extrémnej organizácie Siví vlci, Turek Mehmet Ali Agca, spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II., ktorého ťažko zranil tromi výstrelmi z pištole na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pápež mu počas návštevy v jeho väzenskej cele v roku 1983 odpustil a spolu s ním sa pomodlil.

24. mája 1996 - Známy nepálsky horolezec, vtedy 38-ročný šerpa Ang Rita prekonal svoj vlastný historický rekord, keď po desiaty raz vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest (8848 m). Po prvý raz pokoril Mount Everest v roku 1983 a ani pri jednom zo svojich výstupov nepoužil kyslíkový prístroj.

25. mája 2001 - Tridsaťdvaročný Američan Erik Weihenmayer sa stal prvým slepcom, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest.

26. mája 1896 - Konala sa korunovácia Mikuláša II., posledného ruského cára.

31. mája 1961 - V Pretórii oficiálne vyhlásili nezávislú Juhoafrickú republiku (JAR), ktorá vystúpila z Britského spoločenstva. Jej prvým prezidentom sa stal Charles Robberts Swart.

1. júna 2001 - Nepálsky kráľ Bíréndra, jeho manželka kráľovná Aišvarja a šesť ďalších členov kráľovskej rodiny zahynulo pri rodinnej masakre rukou kráľovského syna, korunného princa Dípéndru.

3. júna 2006 - Bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť, čím opäť nadobudla po 88 rokoch suverenitu.

5. júna 1981 - Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v americkej Atlante informovalo o prvých prípadoch choroby, ktorá sa neskôr stala známa ako AIDS.

10. júna 1921 - Narodil sa v Grécku princ Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.

12. júna 1991 - V priamych prezidentských voľbách zvolili Borisa Jeľcina za prezidenta Ruskej federácie. Zvíťazil už v prvom kole voľby a hlavou štátu bol do 31. decembra 1999.

15. júna 1896 - Japonsko postihlo zemetrasenie, pričom zahynulo 27.120 osôb.

22. júna 1941 - Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna začala nemecká armáda realizovať plán Barbarossa - globálny útok na Sovietsky zväz.

25. júna 1991 - Parlamenty Slovinska a Chorvátska vyhlásili zvrchovanosť a samostatnosť. Nasledovali zrážky medzi federálnou armádou a jednotkami slovinskej a chorvátskej domobrany.