< sekcia Zahraničie

Premiéri V4 sa dohodli na vytvorení spoločnej bojovej jednotky

Zľava český premiér Jří Rusnok, poľský premiér Donald Tusk, maďarský premiér Viktor Orbán a premiér SR Robert Fico počas tlačovej konferencie. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Predsedovia vlád sa zároveň dohodli na tom, že od budúceho roka zvýšia rozpočet Medzinárodného vyšehradského fondu na osem miliónov eur.

Budapešť 14. októbra (TASR) – Vytvorenie spoločnej bojovej jednotky v roku 2016 je jedným zo záverov dnešného stretnutia premiérov Vyšehradskej štvorky v Budapešti.

Krajiny zároveň vypracujú spoločnú obrannú stratégiu a každoročne usporiadajú spoločné vojenské cvičenie.

Po rokovaní maďarský premiér Viktor Orbán upozornil, že vyšehradská skupina má zmysel pre realitu a nesníva. "Presne vieme, na čo máme a na čo nemáme finančné prostriedky. Vieme aj to, že dnešný svet nežičí zvyšovaniu vojenského rozpočtu, máme aj iné problémy. Ale súhlasili sme v tom, že to, čo utrácame na tento účel, musíme efektívnejšie a zosúladene utrácať. Keď budeme mať spoločnú bojovú skupinu, zosúladíme obstarávanie. Z tých istých peňazí sa nám podarí dosiahnuť podstatne viac," priblížil plány V4.

Poľský premiér Donald Tusk deklaroval, že nemá ísť o nejaký jednorazový akt zoskupenia, ale chce, aby táto bojová jednotka pokračovala aj po roku 2016.

Predsedovia vlád sa zároveň dohodli na tom, že od budúceho roka zvýšia rozpočet Medzinárodného vyšehradského fondu na osem miliónov eur. Rovnako urobili aj krok na vytvorenie spoločného zastupiteľstva V4. Vyšehradský dom by mal pôsobiť v Hočiminovom Meste. Zatiaľ jediný funguje v Kapskom Meste. Zriadený bol v roku 2010 v súvislosti s Majstrovstvami sveta vo futbale.


Jadrová energia v Európe je diskriminovaná

Premiéri Vyšehradskej štvorky (V4) Viktor Orbán, Donald Tusk, Robert Fico a Jiří Rusnok sa na dnešnom stretnutí v Budapešti zhodli na význame jadrovej energie.

slovenský premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie v rámci stretnutia predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Budapešti 14. októbra 2013.
Foto: TASR/MTI
"Myslíme si, že ide o dôležitú vec a ani v budúcnosti sa bez nej európska ekonomika nezaobíde. Každá krajina má právo na to, aby svoje energetické nároky získala zo zdrojov, ktoré vyhovujú jej špecifikám a danostiam, preto očakávame od Európskej únie, že bude napomáhať zvyšovaniu kapacít jadrovej energie. Nesmie sa príliš regulovať táto oblasť a musíme znovu pouvažovať o otázke štátnej dotácie tejto energie, lebo si myslíme, že je diskriminovaná," vyhlásil na tlačovej konferencii po rokovaní Orbán.

Rovnako sa tak všetci štyria zhodli na dôležitosti ťažby bridlicového plynu v Európe. "Hlásim sa k podpore jeho ťažby. Každá krajina si má právo vybrať taký mix, ktorý považuje za správny," podčiarkol Fico.

Ten privítal aj spoločný postoj V4 k návrhu zmeny európskej smernice, ktorá sa týka postavenia Európskej komisie (EK) k jadrovej bezpečnosti. V rámci úpravy smernice komisia navrhuje povinné preskúmanie jadrových elektrární každých šesť rokov, pričom verejnosť by mala príležitosť zúčastniť sa procesu udeľovania nových licencií.

"Slovensko odmieta politizáciu výroby elektrickej energie z jadra, ktorú začíname pociťovať na pôde EÚ. Rešpektujeme, že sú krajiny, ktoré nevyužívajú jadro na výrobu elektrickej energie, ale rovnako od nich očakávame, aby rešpektovali tie krajiny, ktoré jadro používajú. Nevieme si predstaviť, že by EK prevzala významnejšie právomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti. Toto patrí do národnej suverenity a príslušným medzinárodným organizáciám, pretože takýto prenos kompetencií by viedol k ďalšej politizácii v tejto oblasti," vyhlásil Fico s tým, že Vyšehradská skupina nie je nadšená navrhovanou zmenou smernice.

Ako ďalej poznamenal, od 1. januára 2015 bude fungovať plynové prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom. "Toto je skutočný príspevok k diverzifikácii a  životne potrebnému severo-južnému prepojeniu pri dodávkach plynu," dodal. Umožní podľa neho prepravu 5 miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne. Zároveň Fico verí, že sa onedlho stane realitou aj poľsko-slovenské plynové prepojenie, ktoré zaistí väčšiu mieru bezpečnosti.