Quantcast
< sekcia Zahraničie

Prezident Uzbekistanu obvinil z rozpútania nepokojov zahraničné sily

Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Podľa uzbeckých úradov prišlo počas nepokojov o život 14 civilistov a štyria príslušníci bezpečnostných síl.

Taškent 7. júla (TASR) - Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev obvinil bližšie nešpecifikované "zlovoľné zahraničné sily" z rozpútania masových nepokojov v Uzbekistane, ktoré si minulý týždeň vyžiadali najmenej 18 mŕtvych a viac než 100 zranených. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry Reuters.

"Tieto udalosti neboli zorganizované za jeden deň, ani za desať dní. Toto dianie bolo roky pripravované zlovoľnými zahraničnými silami," uvádza sa vo vyhlásení uzbeckého prezidentka zverejnenom v aplikácii Telegram.

Mirzijojev prisľúbil, že "poľutovaniahodné udalosti", ku ktorým došlo v autonómnej republike Karakalpakstan, ležiacej na západe Uzbekistanu, budú dôkladne vyšetrené.

Podľa jeho slov sa tieto sily pokúsili ohroziť územnú celistvosť Uzbekistanu a rozpútať etnický konflikt. Nespomenul pritom žiadnu konkrétnu krajinu ani neuviedol dôkazy pre svoje tvrdenia.

Podľa uzbeckých úradov prišlo počas nepokojov o život 14 civilistov a štyria príslušníci bezpečnostných síl. Ďalších 107 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia, 23 z nich je vo vážnom stave.

Na vyšetrenie násilností, ku ktorým došlo počas masových protestov v Uzbekistane - stredoázijskej postsovietskej republike s autoritárskym režimom - vyzvali v utorok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová aj Spojené štáty.

Do potýčok s políciou prerástli minulý piatok nepovolené demonštrácie proti plánovaným zmenám v ústave, ktoré by oklieštili autonómiu republiky Karakalpakstan. Región obýva menšina Karakalpalov, ktorí rovnako ako Uzbeci patria medzi turkické národy.

V reakcii na nepokoje Mirzijojev oznámil, že od kontroverzného návrhu upustí. V regióne bol zároveň vyhlásený mesiac trvajúci výnimočný stav a zablokovaný prístup k internetu. Zadržaných bolo vyše 500 ľudí.

Podľa pozorovateľov ide o najhoršie nepokoje Uzbekistane od roku 2005, keď si násilnosti v meste Andižan vyžiadali 173 obetí. Uzbecká vláda vtedy obvinila z ich vyvolania islamských extrémistov.

V januári 2022 vypukli masové protesty a násilnosti aj v susednom Kazachstane, ktoré potlačil až vojenský zásah Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, združujúcej šesť postsovietskych republík.

Uzbekistan do tejto vojenskej aliancie nepatrí. Mirzijojev však tento týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý "vyjadril podporu snahám uzbeckého vedenia o stabilizáciu situácie" v krajine, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.