Washington 2. novembra (TASR) – Americké voľby nazývané midterm elections sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Najbližšie sa uskutočnia v utorok 3. novembra 2026. Voliči v nich rozhodnú o obsadení všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a 35 zo 100 kresiel v Senáte. Podľa oficiálneho portálu americkej vlády USA.gov sa tak rozhoduje o tom, ktorá strana bude mať väčšinu v jednotlivých komorách Kongresu, informuje TASR.

Midterm elections sa považujú aj za hodnotenie výkonu úradujúceho prezidenta, hoci voliči v nich priamo nerozhodujú o hlave štátu. Strana prezidenta v týchto voľbách zvyčajne stráca kreslá v Kongrese, najmä v Snemovni reprezentantov. Podľa analýzy projektu American Presidency Project pri Kalifornskej univerzite v Santa Barbare strana úradujúceho prezidenta v midterm voľbách v rokoch 1934 až 2022 v priemere stratila 27 kresiel v Snemovni reprezentantov a tri v Senáte.

Tento trend súvisí okrem iného s tým, že prezidentské voľby mobilizujú voličov víťaznej strany, zatiaľ čo v polovici mandátu môže časť jej podporovateľov stratiť motiváciu prísť hlasovať. Výsledky ovplyvňujú aj popularita prezidenta, stav ekonomiky, aktuálne politické témy a konkrétni kandidáti. Historický trend preto nie je pravidlom bez výnimiek.

V roku 2002, počas prvého mandátu republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha, si republikáni polepšili o osem kresiel v Snemovni reprezentantov a dve v Senáte. Voľby sa konali po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, v období vysokej podpory prezidenta Busha. O štyri roky neskôr už republikáni zaznamenali výrazné straty. Demokrati v roku 2006 získali oproti predchádzajúcemu stavu 30 kresiel v Snemovni reprezentantov a šesť v Senáte, čím prevzali kontrolu nad oboma komorami Kongresu.

V roku 2010, počas prezidentovania demokrata Baracka Obamu, získali republikáni 63 kresiel v Snemovni reprezentantov a šesť v Senáte. Demokrati tak prišli o väčšinu v dolnej komore. Republikáni posilnili aj vo voľbách v roku 2014, keď získali ďalších 13 kresiel v Snemovni reprezentantov a deväť v Senáte, v ktorom prevzali väčšinu.

Počas prvého mandátu republikána Donalda Trumpa v roku 2018 získali demokrati v porovnaní s predchádzajúcim stavom 41 kresiel v Snemovni reprezentantov a prevzali v nej väčšinu. Republikáni, naopak, posilnili v Senáte, kde získali dve kreslá. V roku 2022, počas prezidentovania demokrata Joea Bidena, republikáni získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, keď demokrati stratili deväť kresiel. Demokrati však v Senáte získali jedno kreslo naviac a udržali si v ňom väčšinu.

Údaje o zmenách počtu kresiel uvádza American Presidency Project. Prehľad výsledkov ukazuje, že v tomto storočí strana úradujúceho prezidenta stratila kreslá v Snemovni reprezentantov v piatich zo šiestich prípadov. Vývoj v Senáte je menej predvídateľný, pretože sa v každých voľbách obmieňa iba približne tretina jeho členov.

Podľa televízie CNN boli voľby v roku 2022 príkladom toho, že historický trend nemusí viesť k rozsiahlej porážke prezidentovej strany. Demokrati sa vyhli očakávaným výrazným stratám a udržali si väčšinu v Senáte. Výsledky midterm elections môžu signalizovať nespokojnosť voličov s prezidentom a ovplyvniť presadzovanie jeho programu, samy osebe však nepredurčujú výsledok nasledujúcich prezidentských volieb.