Bukurešť 5. decembra (TASR) - Rumunsko by si mohlo v nedeľu zvoliť svojho prvého krajne pravicového prezidenta. Podľa odborníkov odhalí výsledok druhého kola volieb smerovanie krajiny v otázkach zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO, informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry AFP.

Krajne pravicový politik Calin Georgescu, bývalý vysoký štátny úradník, prekvapil Rumunsko, keď 24. novembra zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb až s 58 percentami hlasov. V nedeľňajšom druhom kole sa stretne s Elenou Lasconiovou, centristickou starostkou mesta Campulung.

Podľa švajčiarskeho politológa Mariusa Ghincea je rumunské "druhé kolo prezidentských volieb rámcované ako referendum o budúcej zahranično-politickej orientácii krajiny", uviedol pre agentúru AFP.

V krajine panujú obavy, že pod vedením Georgesca sa Rumunsko, ktorého strategický význam vzrástol po invázii Ruska na Ukrajinu, pripojí ku krajne pravicovému bloku EÚ. Takýto výsledok volieb by narušil európsku jednotu s ohľadom na Rusko, ktoré Bukurešť obvinila zo zasahovania do prvého kola volieb.

Georgescu v minulosti vyjadril sympatie ku krokom ruského prezidenta Vladimira Putina; teraz sa odpovediam na otázky ohľadom jeho proruskej orientácie vyhýba. Napriek jeho otvorenej kritike EÚ a NATO si neželá, aby Rumunsko tieto útvary opustilo. Podobne ako zvolený americký prezident Donald Trump je proti akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine.

Ghincea vo svojom vyjadrení dodal, že prípadné víťazstvo Georgescu by "výrazne priblížilo smerovanie Rumunska k Maďarsku a Slovensku... ktoré sa snažia obmedziť nadnárodný vplyv Európskej únie".

Protikandidátka Lasconiová, bývalá novinárka, tvrdí, že Rumunsku hrozí v prípade jej neúspechu kríza i boj medzi tými, ktorí majú záujem zachovať rumunskú demokraciu a tými, ktorí "chcú krajinu vrátiť do ruskej sféry vplyvu". Lasconiovej prejavil podporu odchádzajúci sociálno-demokratický premiér Marcel Ciolacu, ako aj liberáli v parlamente.

Hoci je funkcia prezidenta v Rumunsku prevažne ceremoniálna, hlava štátu má značnú morálnu autoritu a vplyv na zahraničnú politiku krajiny. Prezident tiež vymenúva budúceho premiéra, čo je zásadné s ohľadom na výsledky rumunských minulotýždňových parlamentných volieb. Krajne pravicové strany si v nich zabezpečili tretinu hlasovacích lístkov.

Od pádu komunizmu v roku 1989 krajina teraz zaznamenáva najväčší nárast vplyvu krajnej pravice. Dôvodom sú predovšetkým hnev a strach z Ruskej vojny na susednej Ukrajine.