Brusel 20. novembra (TASR) - Dve tretiny Európanov počas koronakrízy požadujú viac právomocí EÚ v oblasti zdravotníctva a tiež a dostatok finančných zdrojov v rozpočte Únie na prekonanie súčasnej koronakrízy. Vyplýva to z tretieho tohtoročného prieskumu, ktorý si objednal Európsky parlament (EP).

Prieskum, ktorý vykonala spoločnosť Kantar v prvej polovici októbra na vzorke 24.812 respondentov (1032 zo Slovenska), bol zameraný na postoj občanov k EÚ počas druhej vlny pandémie nového koronavírusu.

Občania členských krajín sa v dôsledku koronakrízy ocitli v neistej situácii, čo platí pre 54 percent opýtaných Slovákov, pričom 47 percent z nich už dopady pandémie pociťuje aj na vlastnej peňaženke. V piatich členských štátoch (Bulharsko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko) pandémia ovplyvnila osobné príjmy u viac než polovice populácie.

Dve tretiny Európanov (66 percent) súhlasili s tvrdením, že EÚ by mala mať pri riešení pandémie viac kompetencií. Tento názor podporilo aj 55 percent Slovákov. Okrem toho si väčšina Európanov (54 percent) myslí, že EÚ by mala disponovať väčším množstvom finančných prostriedkov na boj proti následkom pandémie, s čím súhlasí aj 42 percent oslovených Slovákov.

Necelá tretina Slovákov (30 percent) v prieskume uviedla, že pozná konkrétne opatrenia EÚ zamerané proti pandémii, 37 percent opýtaných o týchto snahách vie, ale nepozná podrobnosti a zvyšných 33 percent o tom nevie alebo sa o to nezaujíma.

Prieskum EP sa zameral aj na dodržiavanie princípov právneho štátu a demokratických zásad počas koronakrízy. Odpovede respondentov naznačili, že pre občanov EÚ je dôležité, aby finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty a boj proti korupcii.

Viac ako tri štvrtiny respondentov v EÚ (77 percent) súhlasilo s tým, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady. S týmto názorom sa stotožnilo aj 72 percent oslovených Slovákov.

Prieskum naznačil, že kľúčovou prioritou, kam by mali smerovať výdavky, je pre Európanov oblasť verejného zdravia (54 percent), nasledujú oživenie ekonomiky a nové príležitosti pre podniky (42 percent), klimatická zmena a ochrana životného prostredia (37 percent) a zamestnanosť a sociálne veci (35 percent).

Podľa respondentov zo Slovenska by finančná pomoc EÚ mala smerovať najmä do oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí (55 percent), nasleduje oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 percent), verejné zdravie (43 percent) a klimatická zmena spolu s ochranou životného prostredia (31 percent).

Európsky parlament pripomenul, že postoje respondentov k EÚ sú v porovnaní s prvým prieskumom realizovaným na prelome apríla a mája pozitívnejšie. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ, neustále rastie - z 31 percent v apríli na 41 percent v súčasnom prieskume. Väčšina opýtaných je však aj naďalej nespokojná so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ.

Takmer polovica respondentov (49 percent) tvrdí, že je spokojná s opatreniami, ktoré ich vláda prijala v boji proti pandémii. Takmer rovnaká časť (48 percent) je však s rozhodnutiami vlády nespokojná. V porovnaní s júnovým prieskumom ide o nárast nespokojnosti čo sa týka vládnych opatrení. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s opatreniami vlády 43 percent opýtaných, nespokojných bolo 55 percent opýtaných.

spravodajca TASR Jaromír Novak