MS v hokeji 2026
Všetky správy
V novembrovom prieskume bol počet tých, ktorí veria v možnosť ekonomických protestov, 16 percent, v protesty pre politické dôvody verilo 11 percent.
Autor TASR
Moskva 15. mája (TASR) - Podiel ruských občanov, ktorí veria v možnosť masových protestov v dôsledku klesajúcej životnej úrovne, dosiahol 20 percent. Politické dôvody ako ich možnú príčinu očakáva 14 percent respondentov. Oba údaje sú najvyššie od júla 2024, vyplýva z najnovších výsledkov prieskumu verejnej mienky Centra Levada. TASR o tom píše podľa denníka The Moscow Times.
V novembrovom prieskume bol počet tých, ktorí veria v možnosť ekonomických protestov, 16 percent, v protesty pre politické dôvody verilo 11 percent. Ochota osobne sa zúčastniť na politických protestoch sa zvýšila na 12 percent, na ekonomických protestoch klesla na 16 percent. Prieskum sa uskutočnil od 22. do 29. apríla.
Vyšší protestný potenciál bol zaznamenaný v júli 2024 (21 percent proti poklesu životnej úrovne, 15 percent z politických dôvodov). Vo februári 2022 považovalo masové protesty za možné 29 percent Rusov, a 23 percent bolo ochotných zúčastniť sa na ekonomických protestoch a 18 percent na politických.
Nárast protestných nálad vo verejnosti súvisí s klesajúcou podporou vládnej politiky. Podľa údajov Kremľom kontrolovaného Všeruského centra pre výskum verejnej mienky (VTsIOM) klesla podpora pre Vladimira Putina v apríli na 65,6 percent, čo je najnižšia hodnota od začiatku vojny na Ukrajine. Podpora vládnej strany Jednotné Rusko klesla pod 28 percent percent, čo je tiež nové minimum od februára 2022.
V otvorenom prieskume VTsIOM (respondenti sami identifikujú osoby, ktorým dôverujú a nedôverujú) bola Putinova podpora 29,5 percent, najnižšia od začiatku invázie. Následne VTsIOM prestalo spolu s prokremeľskou nadáciou Obščestvennoje mnenije (FOM) zverejňovať týždenné prieskumy dôveryhodnosti prezidenta.
Riaditeľka Ruského inštitútu na King's College v Londýne Gulnaz Šarafutdinovová pripisuje pokles odstaveniu aplikácií na posielanie správ a internetu, nenaplnené nádeje na dohodu s USA o Ukrajine a všeobecnú únavu z vojny, ktorá čoraz viac ovplyvňuje životnú úroveň. Sociológ a bývalý ruský vládny poradca Konstantin Gaaze dodáva, že Kremeľ čoraz viac zasahuje do každodenného života a dôsledky vojny prenikajú hlbšie do Ruska.
Centrum Levada (Analytické centrum Jurija Levadu) je nezávislá inštitúcia pre výskum verejnej mienky a sociologické analýzy. V roku 2016 ho ruské úrady označili za „zahraničného agenta“, čo musí uvádzať aj vo svojich materiáloch.
V novembrovom prieskume bol počet tých, ktorí veria v možnosť ekonomických protestov, 16 percent, v protesty pre politické dôvody verilo 11 percent. Ochota osobne sa zúčastniť na politických protestoch sa zvýšila na 12 percent, na ekonomických protestoch klesla na 16 percent. Prieskum sa uskutočnil od 22. do 29. apríla.
Vyšší protestný potenciál bol zaznamenaný v júli 2024 (21 percent proti poklesu životnej úrovne, 15 percent z politických dôvodov). Vo februári 2022 považovalo masové protesty za možné 29 percent Rusov, a 23 percent bolo ochotných zúčastniť sa na ekonomických protestoch a 18 percent na politických.
Nárast protestných nálad vo verejnosti súvisí s klesajúcou podporou vládnej politiky. Podľa údajov Kremľom kontrolovaného Všeruského centra pre výskum verejnej mienky (VTsIOM) klesla podpora pre Vladimira Putina v apríli na 65,6 percent, čo je najnižšia hodnota od začiatku vojny na Ukrajine. Podpora vládnej strany Jednotné Rusko klesla pod 28 percent percent, čo je tiež nové minimum od februára 2022.
V otvorenom prieskume VTsIOM (respondenti sami identifikujú osoby, ktorým dôverujú a nedôverujú) bola Putinova podpora 29,5 percent, najnižšia od začiatku invázie. Následne VTsIOM prestalo spolu s prokremeľskou nadáciou Obščestvennoje mnenije (FOM) zverejňovať týždenné prieskumy dôveryhodnosti prezidenta.
Riaditeľka Ruského inštitútu na King's College v Londýne Gulnaz Šarafutdinovová pripisuje pokles odstaveniu aplikácií na posielanie správ a internetu, nenaplnené nádeje na dohodu s USA o Ukrajine a všeobecnú únavu z vojny, ktorá čoraz viac ovplyvňuje životnú úroveň. Sociológ a bývalý ruský vládny poradca Konstantin Gaaze dodáva, že Kremeľ čoraz viac zasahuje do každodenného života a dôsledky vojny prenikajú hlbšie do Ruska.
Centrum Levada (Analytické centrum Jurija Levadu) je nezávislá inštitúcia pre výskum verejnej mienky a sociologické analýzy. V roku 2016 ho ruské úrady označili za „zahraničného agenta“, čo musí uvádzať aj vo svojich materiáloch.
