Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pokojne a sebavedomo sa cíti 44 respondentov, čo je od novembra 2023 pokles o 13 percentuálnych bodov. Takéto údaje vyšli aj v prípade budúcnosti Ruska.
Autor TASR
Moskva 14. novembra (TASR) - Podľa najnovšieho prieskumu výskumného Centra Levada takmer päť rokov vojny s Ukrajinou zhoršilo dôveru Rusov v lepšiu budúcnosť. Polovica respondentov sa pozerá na budúcnosť s obavami a asi 40 percent je spokojných a optimistických. Prevládajúci pesimizmus sa objavil prvýkrát od roku 2022, píše TASR podľa denníka The Moscow Times a Centra Levada.
Na otázku, ako sa cítia v súvislosti so svojou vlastnou budúcnosťou, viac ako polovica (52 percent) odpovedala „skôr s obavami a obavami“. Za posledné dva roky sa tento pocit zvýšil o 13 percentuálnych bodov. Pokojne a sebavedomo sa cíti 44 respondentov, čo je od novembra 2023 pokles o 13 percentuálnych bodov. Takéto údaje vyšli aj v prípade budúcnosti Ruska.
Ľudia sú unavení z vojny, ktorej koniec je v nedohľadne. „Únava a podráždenie rýchlo rastú ... . Všetci majú vojny dosť,“ komentoval jeden zo zakladateľov Laboratória verejnej sociológie Oleg Žuravlev, ktoré ministerstvo spravodlivosti označuje za zahraničného agenta.
V tomto roku ukrajinské útoky dronov vyradili z prevádzky značnú časť ruských ropných rafinérií a obyvatelia pocítili dôsledky palivovej krízy. Nasledovali útoky na sklady hlavných trhovísk a dátových centier, čo narušilo dodávky tovaru a obľúbených služieb. Týždenné prieskumy prokremeľskej nadácie Obščestvennoje mnenije (FOM) ukazujú, že od začiatku útokov na rafinérie v apríli medzi Rusmi prevládajú obavy alebo sú porovnateľná s pocitom pokoja. Naposledy obavy prevažovali po vyhlásení mobilizácie.
„Mier za takmer akýchkoľvek podmienok,“ zhrnula hlavnú túžbu Rusov podľa výsledkov politologička Jekaterina Šulmanová, ktorá od začiatku invázie žije v Berlíne. Podľa iného prieskumu Centra Levada z októbra na otázku, či by mali pokračovať vojenské akcie alebo sa mali začať mierové rokovania, takmer dve tretiny Rusov uprednostnili rokovania. Rozhodne za bolo 35 percent a ďalších 30 percent „do istej miery za“.
Zároveň sa zhoršila ekonomická situácia, čo má výrazný vplyv na náladu - lojalita závisí od zdrojov ľudí, poznamenal Žuravlev. V októbri 30 percent respondentov FOM uviedlo, že ich príjem bol za posledný rok nižší, ako boli výdavky. Niektorí míňajú úspory, vyplýva z údajov Agentúry pre poistenie vkladov (DIA), keď od januára vklady menšie ako jeden milión rubľov poklesli o osem percent.
Navyše, väčšina ľudí „zásadne nerozumie cieľom, zámerom a politickým príčinám vojny,“ napísal Žuravlev, pričom ide o výsledky prieskum, „ktorý nie je o číslach, ale o význame“.
Na otázku, ako sa cítia v súvislosti so svojou vlastnou budúcnosťou, viac ako polovica (52 percent) odpovedala „skôr s obavami a obavami“. Za posledné dva roky sa tento pocit zvýšil o 13 percentuálnych bodov. Pokojne a sebavedomo sa cíti 44 respondentov, čo je od novembra 2023 pokles o 13 percentuálnych bodov. Takéto údaje vyšli aj v prípade budúcnosti Ruska.
Ľudia sú unavení z vojny, ktorej koniec je v nedohľadne. „Únava a podráždenie rýchlo rastú ... . Všetci majú vojny dosť,“ komentoval jeden zo zakladateľov Laboratória verejnej sociológie Oleg Žuravlev, ktoré ministerstvo spravodlivosti označuje za zahraničného agenta.
V tomto roku ukrajinské útoky dronov vyradili z prevádzky značnú časť ruských ropných rafinérií a obyvatelia pocítili dôsledky palivovej krízy. Nasledovali útoky na sklady hlavných trhovísk a dátových centier, čo narušilo dodávky tovaru a obľúbených služieb. Týždenné prieskumy prokremeľskej nadácie Obščestvennoje mnenije (FOM) ukazujú, že od začiatku útokov na rafinérie v apríli medzi Rusmi prevládajú obavy alebo sú porovnateľná s pocitom pokoja. Naposledy obavy prevažovali po vyhlásení mobilizácie.
„Mier za takmer akýchkoľvek podmienok,“ zhrnula hlavnú túžbu Rusov podľa výsledkov politologička Jekaterina Šulmanová, ktorá od začiatku invázie žije v Berlíne. Podľa iného prieskumu Centra Levada z októbra na otázku, či by mali pokračovať vojenské akcie alebo sa mali začať mierové rokovania, takmer dve tretiny Rusov uprednostnili rokovania. Rozhodne za bolo 35 percent a ďalších 30 percent „do istej miery za“.
Zároveň sa zhoršila ekonomická situácia, čo má výrazný vplyv na náladu - lojalita závisí od zdrojov ľudí, poznamenal Žuravlev. V októbri 30 percent respondentov FOM uviedlo, že ich príjem bol za posledný rok nižší, ako boli výdavky. Niektorí míňajú úspory, vyplýva z údajov Agentúry pre poistenie vkladov (DIA), keď od januára vklady menšie ako jeden milión rubľov poklesli o osem percent.
Navyše, väčšina ľudí „zásadne nerozumie cieľom, zámerom a politickým príčinám vojny,“ napísal Žuravlev, pričom ide o výsledky prieskum, „ktorý nie je o číslach, ale o význame“.
