Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Prieskum zverejnený v piatok verejnoprávnym vysielateľom SRG ukázal, že 54 percent oprávnených voličov je proti iniciatíve, ktorá má do švajčiarskej ústavy zakotviť prísnu definíciu neutrality.
Autor TASR
Bern 21. augusta (TASR) - Voliči zrejme odmietnu upevnenie neutrality Švajčiarska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky pred referendom, ktoré sa uskutoční koncom septembra. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Prieskum zverejnený v piatok verejnoprávnym vysielateľom SRG ukázal, že 54 percent oprávnených voličov je proti iniciatíve, ktorá má do švajčiarskej ústavy zakotviť prísnu definíciu neutrality. Návrh, ktorý by okrem iného krajine zakázal uplatňovať väčšinu hospodárskych sankcií, podporilo v prieskume výskumného inštitútu gfs.bern len 42 percent z viac ako 17.000 opýtaných. Ďalšie štyri percentá uviedli, že ešte nevedia, ako budú 27. septembra hlasovať.
Iný prieskum, ktorý tento týždeň zverejnila mediálna skupina Tamedia, naznačil ešte výraznejšie odmietnutie iniciatívy. Proti bolo až 62 percent respondentov a za ňu sa vyslovilo len 36 percent.
Švajčiarske občianske a politické hnutie Pro Schweiz, ktoré vedie kampaň za jej prijatie, v reakcii na rozhodnutie Bernu podporiť hospodársky tlak Európskej únie na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vyzbieralo dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o pevnejšom zakotvení neutrality v ústave.
Požaduje, aby základný zákon zaručoval, že švajčiarska neutralita bude „ozbrojená a trvalá“ a uplatňovaná „natrvalo a bez výnimky“. V praxi by to napríklad znamenalo obmedzenie možnosti krajiny pripájať sa k vojenským alianciám alebo uvaľovať sankcie na štáty zapojené do konfliktov, ak by na to nebol mandát Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň by iniciatíva Švajčiarsku zabránila nadväzovať užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO) a vylúčilo by akékoľvek vojenské spojenectvo s výnimkou prípadu, keď by bolo napadnuté.
V súčasnosti síce neutralita zostáva základným princípom švajčiarskej politiky, ale vláda tvrdí, že si musí ponechať určitý manévrovací priestor – napríklad reagovať na meniacu sa bezpečnostnú situáciu či prijímať sankcie.
AFP pripomína, že Švajčiari svoju neutralitu vo veľkej miere podporujú, vláda aj parlament však návrh odmietli. Proti iniciatíve sa postavili aj takmer všetky hlavné politické strany. Výnimkou je pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá je zároveň najväčším politickým zoskupením v krajine a od začiatku je s iniciatívou úzko spätá.
Prieskum zverejnený v piatok verejnoprávnym vysielateľom SRG ukázal, že 54 percent oprávnených voličov je proti iniciatíve, ktorá má do švajčiarskej ústavy zakotviť prísnu definíciu neutrality. Návrh, ktorý by okrem iného krajine zakázal uplatňovať väčšinu hospodárskych sankcií, podporilo v prieskume výskumného inštitútu gfs.bern len 42 percent z viac ako 17.000 opýtaných. Ďalšie štyri percentá uviedli, že ešte nevedia, ako budú 27. septembra hlasovať.
Iný prieskum, ktorý tento týždeň zverejnila mediálna skupina Tamedia, naznačil ešte výraznejšie odmietnutie iniciatívy. Proti bolo až 62 percent respondentov a za ňu sa vyslovilo len 36 percent.
Švajčiarske občianske a politické hnutie Pro Schweiz, ktoré vedie kampaň za jej prijatie, v reakcii na rozhodnutie Bernu podporiť hospodársky tlak Európskej únie na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vyzbieralo dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o pevnejšom zakotvení neutrality v ústave.
Požaduje, aby základný zákon zaručoval, že švajčiarska neutralita bude „ozbrojená a trvalá“ a uplatňovaná „natrvalo a bez výnimky“. V praxi by to napríklad znamenalo obmedzenie možnosti krajiny pripájať sa k vojenským alianciám alebo uvaľovať sankcie na štáty zapojené do konfliktov, ak by na to nebol mandát Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň by iniciatíva Švajčiarsku zabránila nadväzovať užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO) a vylúčilo by akékoľvek vojenské spojenectvo s výnimkou prípadu, keď by bolo napadnuté.
V súčasnosti síce neutralita zostáva základným princípom švajčiarskej politiky, ale vláda tvrdí, že si musí ponechať určitý manévrovací priestor – napríklad reagovať na meniacu sa bezpečnostnú situáciu či prijímať sankcie.
AFP pripomína, že Švajčiari svoju neutralitu vo veľkej miere podporujú, vláda aj parlament však návrh odmietli. Proti iniciatíve sa postavili aj takmer všetky hlavné politické strany. Výnimkou je pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá je zároveň najväčším politickým zoskupením v krajine a od začiatku je s iniciatívou úzko spätá.
