Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa prieskumu takmer 51 percent respondentov nesúhlasí s tým, aby páry rovnakého pohlavia mali nárok na rovnaké dávky zo sociálneho systému ako manželské páry.
Autor TASR
Varšava 20. apríla (TASR) - Mierna väčšina Poliakov odmieta priznanie dávok zo systému sociálneho zabezpečenia párom rovnakého pohlavia. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita, ktoré boli zverejnené v pondelok. Prieskum vznikol v reakcii na rozhodnutie súdov o povinnosti Poľska zaregistrovať manželstvá takýchto párov uzavretých v zahraničí, informuje varšavský spravodajca TASR.
Podľa prieskumu takmer 51 percent respondentov nesúhlasí s tým, aby páry rovnakého pohlavia mali nárok na rovnaké dávky zo sociálneho systému ako manželské páry. Z toho 41 percent s tým rozhodne nesúhlasí a 10 percent skôr nesúhlasí. Naopak, 43 percent opýtaných to podporuje, pričom 24 percent rozhodne a vyše 6 percent nemá vyhranený názor.
Výsledky kontrastujú s vyššou mierou podpory pre legalizáciu nejakej formy zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorá podľa prieskumu LGBT+ Pride 2025 Report dosahuje v Poľsku 62 percent. Podľa denníka to naznačuje, že akceptácia klesá s konkrétnymi nárokmi vyplývajúcimi z takýchto zväzkov.
Otázka dávok súvisí s rozhodnutiami európskych a poľských súdov. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Poľsko musí uznať manželstvá rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Následne Najvyšší správny súd nariadil zapísanie takéhoto manželstva do úradných registrov, čo otvára prístup k právam vrátane sociálnych dávok.
Poľské úrady však čelia právnym a technickým problémom pri zapisovaní, pričom konania v týchto prípadoch často prerušujú. Najvyšší správny súd nariadil vykonať prepis do 30 dní, čo podľa úradníkov nie je za súčasných podmienok reálne.
Problémy sa týkajú napríklad určovania rodinného stavu, evidencie priezviska či zápisov v prípade úmrtia jedného z partnerov a prepojenia s ďalšími registrami. Poľská ústava za manželstvo považuje len zväzok muža a ženy.
Vláda nie je v tejto otázke jednotná. Časť predstaviteľov, najmä zo strany Ľavica, presadzuje plné vykonanie súdnych rozhodnutí, zatiaľ čo zástupcovia Poľskej ľudovej strany navrhujú obmedziť ich len na konkrétne prípady. Spor tak má nielen právny, ale aj politický rozmer a jeho riešenie si môže vyžiadať ďalšie legislatívne kroky.
Prieskum bol vykonaný v dňoch 10. - 11. apríla na reprezentatívnej vzorke 1074 respondentov.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Podľa prieskumu takmer 51 percent respondentov nesúhlasí s tým, aby páry rovnakého pohlavia mali nárok na rovnaké dávky zo sociálneho systému ako manželské páry. Z toho 41 percent s tým rozhodne nesúhlasí a 10 percent skôr nesúhlasí. Naopak, 43 percent opýtaných to podporuje, pričom 24 percent rozhodne a vyše 6 percent nemá vyhranený názor.
Výsledky kontrastujú s vyššou mierou podpory pre legalizáciu nejakej formy zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorá podľa prieskumu LGBT+ Pride 2025 Report dosahuje v Poľsku 62 percent. Podľa denníka to naznačuje, že akceptácia klesá s konkrétnymi nárokmi vyplývajúcimi z takýchto zväzkov.
Otázka dávok súvisí s rozhodnutiami európskych a poľských súdov. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Poľsko musí uznať manželstvá rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Následne Najvyšší správny súd nariadil zapísanie takéhoto manželstva do úradných registrov, čo otvára prístup k právam vrátane sociálnych dávok.
Poľské úrady však čelia právnym a technickým problémom pri zapisovaní, pričom konania v týchto prípadoch často prerušujú. Najvyšší správny súd nariadil vykonať prepis do 30 dní, čo podľa úradníkov nie je za súčasných podmienok reálne.
Problémy sa týkajú napríklad určovania rodinného stavu, evidencie priezviska či zápisov v prípade úmrtia jedného z partnerov a prepojenia s ďalšími registrami. Poľská ústava za manželstvo považuje len zväzok muža a ženy.
Vláda nie je v tejto otázke jednotná. Časť predstaviteľov, najmä zo strany Ľavica, presadzuje plné vykonanie súdnych rozhodnutí, zatiaľ čo zástupcovia Poľskej ľudovej strany navrhujú obmedziť ich len na konkrétne prípady. Spor tak má nielen právny, ale aj politický rozmer a jeho riešenie si môže vyžiadať ďalšie legislatívne kroky.
Prieskum bol vykonaný v dňoch 10. - 11. apríla na reprezentatívnej vzorke 1074 respondentov.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
