MS v hokeji 2026
Všetky správy
Na prieskume sa zúčastnilo celkovo 88 organizácií a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti alebo obhajoby práv LGBTQ+ osôb.
Autor TASR
Helsinki 4. júna (TASR) - Výskumníci, organizácie zo sektoru občianskej spoločnosti a vládni predstavitelia presadzujúci rodovú rovnosť v severských krajinách sú často vystavení obťažovaniu a zastrašovaniu, čo im sťažuje vykonávanie ich práce. Vyplýva to z prieskumu zverejneného vo štvrtok, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Podľa správy je „odpor voči práci v oblasti rodovej rovnosti rozšírený“ vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, na Islande, Alandských ostrovoch a v Grónsku – teda v krajinách, ktoré sú často považované za priekopníkov v oblasti rodovej rovnosti.
Správa s názvom Odpor voči rodovej rovnosti v severských krajinách pripomína, že predchádzajúci výskum zaznamenal vo zvyšku Európy nárast „koordinovanej a strategicky dobre financovanej“ mobilizácie proti sexuálnym a reprodukčným právam a právam žien.
Situácia v severských krajinách však doteraz nebola skúmaná v takom rozsahu. Z výsledkov vyplýva, že odpor voči práci v oblasti rodovej rovnosti je prítomný vo všetkých severských štátoch, uviedol pre AFP jeden z autorov správy, výskumník a docent z Helsinskej univerzity Julian Honkasalo.
Na prieskume sa zúčastnilo celkovo 88 organizácií a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti alebo obhajoby práv LGBTQ+ osôb.
Väčšina respondentov, 52 percent, uviedla, že „zažila vyhrážky alebo obťažovanie namierené proti svojej organizácii“, zatiaľ čo 44 percent hlásilo vyhrážky alebo obťažovanie voči konkrétnej osobe alebo zamestnancovi.
Najčastejšou formou boli online útoky, ktoré nahlásilo až 93 percent respondentov.
Podľa Honkasala incidenty zahŕňali „právne kroky proti odborníkom na rodovú rovnosť, zverejňovanie súkromných informácií na internete bez súhlasu, vyhrážky násilím, prenasledovanie a dokonca aj fingovaný bombový útok v Göteborgu“.
Výskumník dodal, že z výsledkov prieskumu vyplýva, že „útoky na skupiny a pracovníkov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv by sa mali v severských krajinách brať vážne ako bezpečnostná hrozba“.
Správu si objednala Rada pre rodovú rovnosť, ktorá pôsobí pri fínskom ministerstve sociálnych vecí a zdravotníctva, a Koalícia fínskych ženských organizácií. Financovala ju Severská rada ministrov, ktorá koordinuje spoluprácu vlád krajín regiónu.
Podľa správy je „odpor voči práci v oblasti rodovej rovnosti rozšírený“ vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, na Islande, Alandských ostrovoch a v Grónsku – teda v krajinách, ktoré sú často považované za priekopníkov v oblasti rodovej rovnosti.
Správa s názvom Odpor voči rodovej rovnosti v severských krajinách pripomína, že predchádzajúci výskum zaznamenal vo zvyšku Európy nárast „koordinovanej a strategicky dobre financovanej“ mobilizácie proti sexuálnym a reprodukčným právam a právam žien.
Situácia v severských krajinách však doteraz nebola skúmaná v takom rozsahu. Z výsledkov vyplýva, že odpor voči práci v oblasti rodovej rovnosti je prítomný vo všetkých severských štátoch, uviedol pre AFP jeden z autorov správy, výskumník a docent z Helsinskej univerzity Julian Honkasalo.
Na prieskume sa zúčastnilo celkovo 88 organizácií a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti alebo obhajoby práv LGBTQ+ osôb.
Väčšina respondentov, 52 percent, uviedla, že „zažila vyhrážky alebo obťažovanie namierené proti svojej organizácii“, zatiaľ čo 44 percent hlásilo vyhrážky alebo obťažovanie voči konkrétnej osobe alebo zamestnancovi.
Najčastejšou formou boli online útoky, ktoré nahlásilo až 93 percent respondentov.
Podľa Honkasala incidenty zahŕňali „právne kroky proti odborníkom na rodovú rovnosť, zverejňovanie súkromných informácií na internete bez súhlasu, vyhrážky násilím, prenasledovanie a dokonca aj fingovaný bombový útok v Göteborgu“.
Výskumník dodal, že z výsledkov prieskumu vyplýva, že „útoky na skupiny a pracovníkov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv by sa mali v severských krajinách brať vážne ako bezpečnostná hrozba“.
Správu si objednala Rada pre rodovú rovnosť, ktorá pôsobí pri fínskom ministerstve sociálnych vecí a zdravotníctva, a Koalícia fínskych ženských organizácií. Financovala ju Severská rada ministrov, ktorá koordinuje spoluprácu vlád krajín regiónu.
