Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Zahraničie

PRIESKUM:75 percent Čechov si myslí, že zmena po revolúcii stála za to

Snímka z výstavy "NEŽNÁ... fmk". Foto: Michaela Krajčovičová

Nežnú revolúciu v roku 1989 Česi hodnotia najpozitívnejšie zo všetkých vybraných udalostí v histórii.

Praha 11. novembra (TASR) - Zmena politického režimu, ktorá nastala po Nežnej revolúcii v roku 1989, stála podľa 75 percent Čechov za to aj pri zvážení všetkých aspektov vývoja. Je to najvyššie číslo od začiatku porovnateľných meraní v roku 1999. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Nežnú revolúciu v roku 1989 Česi hodnotia najpozitívnejšie zo všetkých vybraných udalostí v histórii. Kladne ju vníma 68 percent ľudí, pričom ako jednoznačne pozitívnu ju najčastejšie hodnotia ľudia mladší než 40 rokov. Podobne pozitívne Česi vnímajú aj prvú Československú republiku či vstup ČR do NATO. Naopak, najhoršie hodnotia obdobie Protektorátu Čechy a Morava či február roku 1948.

Hodnotenie Nežnej revolúcie sa zlepšuje so zvyšujúcim sa dokončeným vzdelaním respondenta, s jeho rastúcim príjmom, zlepšujúcim sa hodnotením vlastnej životnej úrovne či rastúcou spokojnosťou so súčasnou politickou situáciou v Česku. Pozitívnejšie november hodnotia tiež tí, ktorí sa zaraďujú k pravici či k pravému stredu. Ľudia hlásiaci sa k ľavému stredu sú v hodnotení skôr neutrálni a pri ľavičiaroch sa zvyšuje podiel negatívnych reakcií. Aj v tejto skupine však prevláda kladné hodnotenie.

S výnimkou sociálnych istôt a bezpečnosti občanov považujú Česi súčasné pomery za prevažne lepšie než pred novembrom 1989. Najviac ocenili lepšie možnosti vycestovať do zahraničia (77 percent) či lepší prístup k vzdelaniu (62 percent). Celkové pomery sú podľa 43 percent opýtaných lepšie dnes, podľa 16 percent ľudí boli lepšie pred revolúciou a 37 percent si myslí, že sú podobné.

Zmenou režimu podľa 85 percent respondentov získali najmä podnikatelia, okrem nich tiež disidenti a inteligencia. Naopak, stratili hlavne komunistickí funkcionári, ale aj robotníci, poľnohospodári či "pracovití slušní a poctiví ľudia". Na otázku, či pri zvážení všetkých aspektov vývoja stála politická zmena v roku 1989 za to, odpovedalo 75 percent ľudí kladne, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1999.

Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 10. júna do 27. augusta tohto roka, sa zapojilo 922 ľudí.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania sa zúčastnia na pohrebe pápeža Františka v Ríme. Trump to potvrdil v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

- Pri dopravnej nehode medzi obcami Medzibrod a Slovenská Ľupča, ku ktorej došlo popoludní, zomrelo maloleté dievča.

- Pápež František zomrel na mozgovú príhodu, ktorá spôsobila kómu a "nezvratné" zlyhanie srdca.

- Polícia upozornila na šíriaci sa podvod prostredníctvom SMS. Je podľa nej mimoriadne nebezpečný najmä preto, že pôsobí dôveryhodne.

- Muž v Bratislave v pondelok neprežil zrážku s nákladným vlakom. Polícia prípad vyšetruje a začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.

- Po úmrtí pápeža Františka je svätopeterský stolec neobsadený. Počas obdobia známeho ako sedisvakancia vedenie rímskokatolíckej cirkvi preberá kolégium kardinálov.

- Vodiči sa na viacerých úsekoch slovenských ciest zdržia pre nehody. Situácia je najhoršia najmä na západnom a strednom Slovensku.

- V Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme sa v stredu bude konať omša za pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok ráno vo veku 88 rokov.

- Osemdesiatosem ráz zazvonil v pondelok predpoludním zvon na parížskej katedrále Notre-Dame na počesť pápeža Františka, ktorý ráno zomrel vo veku 88 rokov.

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.