Londýn/Šen-čen 18. novembra (TASR) – Plánované prvé trojstranné stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na summite APEC vo štvrtok v čínskom Šen-čene nemožno považovať za „novú Jaltu“. Lídri síce zmýšľajú v kategóriách sfér vplyvu, avšak svet sa v súčasnosti nenachádza v situácii bezprostredne po svetovej vojne, takže nemajú moc rozhodovať o osude iných krajín. Pre TASR to uviedla profesorka Kristina Spohrová, odborníčka na svetový poriadok, ktorá pôsobí na Londýnskej škole ekonómie a politických vied (LSE).
Stretnutie podľa nej nemá pevne stanovený program, čo je pre Si Ťin-pchinga nezvyčajné. Čínsky prezident chce vystupovať ako hostiteľ a demonštrovať postavenie Číny ako svetovej mocnosti. Prioritou môže byť Irán, keďže Čína je jeho významným hospodárskym partnerom a záleží jej na bezpečnosti námorných trás a dodávok ropy. „Si Ťin-pching sa môže vidieť v úlohe sprostredkovateľa, ktorý pomôže Trumpovi vymaniť sa z americko-izraelskej vojny proti Iránu,“ uviedla.
Kremeľ sa podľa Spohrovej usiluje prezentovať stretnutie ako „Jaltu 2.0“, keď víťazné mocnosti v roku 1945 rozhodovali o povojnovom usporiadaní Európy. Rusko a Čína presadzujú svetový poriadok, v ktorom už Západ nebude dominovať. Moskva je pre vojnu na Ukrajine čoraz viac závislá od Číny, čo zároveň ohrozuje jej strategickú autonómiu. „USA a Čína sú dvoma hlavnými mocnosťami a Rusko slabším tretím aktérom,“ poznamenala.
Obavy Ukrajiny, že by o jej budúcnosti mohli veľmoci rozhodovať bez jej účasti, sú podľa historičky oprávnené. Potvrdzuje to aj ruský neoficiálny dokument zverejnený denníkom The New York Times (NYT). „Z neho je jasné, že Rusko chce späť sovietsku sféru vplyvu z čias studenej vojny,“ uviedla Spohrová.
Dokument datovaný 10. novembra podľa NYT predložili ruskí predstavitelia na rokovaniach s americkými vyjednávačmi v Abú Zabí. Moskva v ňom požaduje, aby NATO stiahlo svoje jednotky a základne na pozície z roku 1997, teda spred rozšírenia aliancie o krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Žiada tiež zastavenie dodávok západných zbraní Ukrajine. Požiadavky do veľkej miery opakujú tie, s ktorými Rusko prišlo v decembri 2021, dva mesiace pred inváziou na Ukrajinu.
Trump podľa Spohrovej po voľbách v polovici volebného obdobia politicky slabne, to však nemožno zamieňať s úpadkom americkej moci. USA si zachovávajú silné kapitálové trhy a technologické kapacity, pričom Čína je podľa nej naďalej závislá od najvyspelejších amerických čipov spoločnosti Nvidia.
Spohrová odmieta prirovnávať možné stretnutie k Jalte. Výstižnejšou historickou paralelou by podľa nej mohla byť Mníchovská dohoda z roku 1938, keď Británia a Francúzsko obetovali Československo v snahe uspokojiť Hitlera. „Ukrajina však nie je Československo. Päť rokov vojny ukázalo, že sa nevzdá,“ zdôraznila.
Realistickými výsledkami stretnutia by mohli byť dohody o znižovaní jadrových rizík či vytvorení komunikačných kanálov na riešenie kríz. Nebezpečné by však bolo zamieňať takéto kompromisy za mandát rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny či bezpečnosti Taiwanu.
Európa by sa podľa Spohrovej mala zomknúť, posilniť obranyschopnosť a naďalej podporovať Ukrajinu. „Kto nesedí pri stole, ocitne sa na jedálnom lístku,“ upozornila. Slobodu podľa nej nemožno obetovať v mene falošnej stability či nového európskeho bezpečnostného systému, ktorý by znamenal územné ústupky Ukrajiny a obmedzenie členstva pobaltských a ďalších krajín východnej Európy, Fínska a Švédska v NATO.