Komunálne voľby 2026
Všetky správy
El-Sayed sa v kampani sústredil najmä na zdravotníctvo, ekonomiku a ukončenie bezpodmienečnej vojenskej podpory pre Izrael.
Autor TASR
Washington 5. augusta (TASR) - Utorkové primárky Demokratickej strany v Michigane pred novembrovými voľbami do Senátu amerického Kongresu v utorok tesným rozdielom vyhral predstaviteľ ľavicového progresívneho krídla strany Abdul El-Sayed. Voliči ho uprednostnili pred členkou Snemovne reprezentantov Haley Stevensovou. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a AP.
El-Sayed sa v kampani sústredil najmä na zdravotníctvo, ekonomiku a ukončenie bezpodmienečnej vojenskej podpory pre Izrael. Je prvým progresívcom, ktorý vyhral primárky v Michigane, kde v prezidentských voľbách v roku 2024 zvíťazil Donald Trump. V novembrových voľbách sa postaví proti republikánskemu kandidátovi a bývalému kongresmanovi Mikeovi Rogersovi.
Primárky v Michigane boli podľa Reuters kľúčové pre budúce smerovanie Demokratickej strany. Stevensová je totiž považovaná za umiernenú političku, ktorú podporuje vedenie strany, ako aj proizraleské skupiny. Podľa analytikov jedným z významných faktorov v prospech El-Sayeda bolo to, že v Michigane žije veľká arabsko-americká komunita, v ktorej je nepriateľstvo voči Izraelu hlboko zakorenené.
Na rozdiel od primárok v liberálnych baštách, je však Michigan štátom, kde sú voliči polarizovaní a vo voľbách sú rozdiely medzi demokratickými a republikánskymi kandidátmi tesné. Ak chcú demokrati získať väčšinu v Senáte, v Michigane ich kandidát v novembri musí zvíťaziť, konštatuje Reuters.
El-Sayed sa už označil za víťaza a na tlačovej konferencii zdôraznil, že demokrati v Michigane sa musia „zjednotiť“, aby porazili republikánov v nadchádzajúcich voľbách. „Máme povinnosť zjednotiť sa a urobíme to. Zjednotíme sa, aby sme túto krajinu získali späť,“ povedal.
Upozornil tiež, že republikáni sa ho budú v kampani snažiť vykresliť ako príliš radikálneho a poukazovať na to, že je moslim. Zdôraznil však, že voliči, ktorí sa nezhodujú v politických témach, sa môžu zjednotiť v otázkach cenovej dostupnosti, zdravotnej starostlivosti a odporu voči vplyvu veľkých korporácií.
Voľby do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia v polovici funkčného obdobia prezidenta Trumpa (tzv. midterms), sú naplánované na 3. novembra. Tradične sa v nich bude na federálnej úrovni voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a tretina zo 100 senátorov. Voliť sa tiež budú predstavitelia na štátnej úrovni vrátane viacerých guvernérov.
El-Sayed sa v kampani sústredil najmä na zdravotníctvo, ekonomiku a ukončenie bezpodmienečnej vojenskej podpory pre Izrael. Je prvým progresívcom, ktorý vyhral primárky v Michigane, kde v prezidentských voľbách v roku 2024 zvíťazil Donald Trump. V novembrových voľbách sa postaví proti republikánskemu kandidátovi a bývalému kongresmanovi Mikeovi Rogersovi.
Primárky v Michigane boli podľa Reuters kľúčové pre budúce smerovanie Demokratickej strany. Stevensová je totiž považovaná za umiernenú političku, ktorú podporuje vedenie strany, ako aj proizraleské skupiny. Podľa analytikov jedným z významných faktorov v prospech El-Sayeda bolo to, že v Michigane žije veľká arabsko-americká komunita, v ktorej je nepriateľstvo voči Izraelu hlboko zakorenené.
Na rozdiel od primárok v liberálnych baštách, je však Michigan štátom, kde sú voliči polarizovaní a vo voľbách sú rozdiely medzi demokratickými a republikánskymi kandidátmi tesné. Ak chcú demokrati získať väčšinu v Senáte, v Michigane ich kandidát v novembri musí zvíťaziť, konštatuje Reuters.
El-Sayed sa už označil za víťaza a na tlačovej konferencii zdôraznil, že demokrati v Michigane sa musia „zjednotiť“, aby porazili republikánov v nadchádzajúcich voľbách. „Máme povinnosť zjednotiť sa a urobíme to. Zjednotíme sa, aby sme túto krajinu získali späť,“ povedal.
Upozornil tiež, že republikáni sa ho budú v kampani snažiť vykresliť ako príliš radikálneho a poukazovať na to, že je moslim. Zdôraznil však, že voliči, ktorí sa nezhodujú v politických témach, sa môžu zjednotiť v otázkach cenovej dostupnosti, zdravotnej starostlivosti a odporu voči vplyvu veľkých korporácií.
Voľby do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia v polovici funkčného obdobia prezidenta Trumpa (tzv. midterms), sú naplánované na 3. novembra. Tradične sa v nich bude na federálnej úrovni voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a tretina zo 100 senátorov. Voliť sa tiež budú predstavitelia na štátnej úrovni vrátane viacerých guvernérov.
