Protivládni demonštranti držia portréty zosadeného mjanmarského prezidenta Win Myinta a líderky Aun Schan Su Ťij počas protestu proti vojenskej okupácii, v mjanmarskom meste Mandalay 8. marca 2021. Foto: TASR/AP
Od začiatku nepokojov prišlo o život viac ako 50 ľudí a takmer 1800 bolo zatknutých.
Rangún 8. marca (TASR) - Najmenej dvoch demonštrantov zastrelili v pondelok počas protestov v Mjanmarsku v rámci protestov zameraných proti prebiehajúcej vnútroštátnej kríze. K násiliu došlo po víkende plnom zatýkania a policajných záťahov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Krajina sa nachádza v chaose od začiatku februára, keď vojenská junta zvrhla prodemokratickú političku Aun Schan Su Ťij.
Polícia a armáda reaguje na protesty stále vyššou mierou tvrdých zásahov; od vypuknutia protestov zahynulo viac než 50 ľudí a úrady zatkli takmer 1800 osôb.
Demonštranti sa napriek riziku zhromažďujú v častiach obchodnej metropoly Rangún, druhého najväčšieho mjanmarského mesta Mandalaj, ako aj v menších mestách krajiny. V niekoľkých prípadoch úrady zakročili silou.
Protivládni demonštranti s plynovými maskami stoja za barikádou počas protestu proti vojenskej okupácii v mjanmarskom meste Rangún 8. marca 2021.Foto: TASR/AP
Po výzve odborových organizácií na generálny štrajk zameraný na odstavenie ekonomiky zostali banky, obchody, ako aj niektoré textilné továrne zatvorené.
Odbory sa usilujú rozšíriť dosah prebiehajúceho hnutia "občianskej neposlušnosti", ktoré je zamerané na bojkot pracovného systému pod kontrolou vojenskej junty.
Účinok tejto stratégie je cítiť na každej úrovni štátnej infraštruktúry - v prevádzke nemocníc, ministerských úradov či bánk.
Protivládni demonštranti utekajú pri zásahu polície slzotvorným plynom počas protestu proti vojenskej okupácii v mjanmarskom meste Rangún 8. marca 2021.Foto: TASR/AP
Junta v pondelok varovala, že štátni zamestnanci "budú okamžite prepustení", ak budú pokračovať v štrajku.
Ozbrojené zložky pokračujú v tvrdých zásahoch proti demonštrantom, pripomína AFP. Od začiatku nepokojov prišlo o život viac ako 50 ľudí a takmer 1800 bolo zatknutých.
Polícia a vojaci proti demonštrantom zasahovali aj v noci na pondelok. V hlavnom meste Rangún použili omračujúce granáty a buldozér na odstránenie bariér, ktoré postavili demonštranti.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky - teda faktickej premiérky - Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina.
Protivládni demonštranti utekajú pri zásahu polície slzotvorným plynom počas protestu proti vojenskej okupácii v mjanmarskom meste Rangún 8. marca 2021.Foto: TASR/AP
Armáda následne na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. Štátny prevrat zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana kancelárky Su Ťij.
Mjanmarské bezpečnostné sily minulý týždeň v stredu zabili 38 ľudí. Vyslankyňa OSN v Mjanmarsku označila tento deň za "najkrvavejší deň" od februárového vojenského prevratu v tejto krajine na ázijskom juhovýchode.
