Berlín 18. marca (TASR) – Keď sa nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl stretol v lete roku 1989 so sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom vyhlásil, že k zjednoteniu Nemecka raz dôjde s rovnakou istotou, s akou vody Rýna vždy doputujú do mora. Tieto prorocké slová sa naplnili nečakane rýchlo. Začiatkom novembra toho istého roku padol Berlínsky múr a v marci roku 1990 sa konali prvé a zároveň posledné slobodné parlamentné voľby v Nemeckej demokratickej republike (NDR). Od týchto volieb uplynie v stredu 18. marca 30 rokov.

Zjednotená socialistická strana Nemecka (SED) sa udržala v NDR pri moci nepretržite niekoľko desaťročí, najmä vďaka podpore Sovietskeho zväzu. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v marci 1985 dal sovietsky líder najavo, že Moskva sa už nemieni miešať do vnútorných záležitostí svojich niekdajších satelitov. Postupne tak dochádzalo k erózii socialistického tábora a k rozkladu východného bloku, hoci ešte v januári najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker sebavedome vyhlasoval, že "múr bude stáť ešte o ďalších 50 a aj 100 rokov". Nadišiel ale 9. november 1989 a s ním pád Berlínskeho múru, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval Nemecko, Európu i svet. Sen Nemcov o opätovnom zjednotení sa stal skutočnosťou.

Od prvých chvíľ po páde Berlínskeho múru sa v NDR prejavovala snaha občanov o zjednotenie so svojím západným susedom. Rozprúdila sa zložitá špirála rozhovorov o postupe zjednocovacieho procesu. Iniciatívy sa chopil spolkový kancelár a predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Helmut Kohl.

Za jedno z kľúčových stretnutí Kohla a predsedu vlády NDR Hansa Modrowa možno označiť to, ku ktorému došlo 19. a 20. decembra 1989 v Drážďanoch. Práve tam sa dohodli na tom, že jediným riešením ako zvládnuť stále komplikovanejšiu situáciu je vyhlásiť slobodné voľby do východonemeckého parlamentu - Komory ľudu (Volkskammer). Termín pripadol na 18. marca 1990.

Rozhodujúcim faktorom v predvolebnom boji sa stal postoj strán k zjednoteniu Nemecka. Od jari 1990 sa verejné diskusie netočili okolo otázky, "či" má k zjednoteniu dôjsť, ale "ako rýchlo" sa má realizovať.

Jeden a pol mesiaca pred parlamentnými voľbami vznikla v NDR začiatkom februára 1990 volebná koalícia nazvaná Aliancia pre Nemecko, ktorú vytvorila Kresťanskodemokratická únia vo východnom Nemecku (Ost-CDU), novovytvorená Nemecká sociálna Únia (DSU) a Demokratický nástup (DA). Veľmi aktívne ju podporoval Helmut Kohl so svojim desaťbodovým programom postupného zjednotenia Nemecka. Napríklad 20. februára bolo na predvolebnom mítingu v Erfurte pri jeho účasti 150.000 ľudí.

Takmer 12,5 milióna občanov NDR s právom voliť sa rozhodovalo medzi 19 stranami a piatimi koalíciami. Samotný volebný výsledok bol jednoznačným úspechom zjednocovacieho úsilia Helmuta Kohla. Východonemeckí občania pri 93,4-percentnej volebnej účasti odovzdali Aliancii pre Nemecko 48,1 percenta hlasov, čo predstavovalo 167 kresiel v 400-člennom parlamente.

Predvolebnými prieskumami favorizovaná, novovzniknutá Sociálnodemokratická strana v NDR (SPD) získala 21,9 percenta a na treťom mieste skončila nasledovníčka vládnucej komunistickej strany, Strana demokratického socializmu (PDS), ktorej dali voliči viac ako 16 percent hlasov.

Východní Nemci hlasovaním vyslali jednoznačný signál, že sú za čo najrýchlejšie opätovné zjednotenie krajiny. Strany, ktoré ho podporovali, dostali 75 percent všetkých hlasov. "Najdôležitejšie bolo, že sa voľby uskutočnili," povedal Markus Meckel, jeden z vtedy zvolených poslancov.

Ministerským predsedom sa stal 12. apríla 1990 Lothar de Maiziere (CDU). Posledná vláda Nemeckej demokratickej republiky si vytýčila za cieľ zjednotiť oba nemecké štáty a popritom získať pre občanov NDR čo najvýhodnejšie podmienky. K opätovnému zjednoteniu Nemecka došlo 3. októbra 1990.

Necelých deväť mesiacov po konaní prvých a zároveň posledných slobodných volieb v NDR sa 2. decembra 1990 uskutočnili prvé celonemecké voľby do Spolkového snemu (Bundestagu). Odohrávali sa v atmosfére entuziazmu a eufórie z pádu Berlínskeho múru a zjednotenia. Suverénne ich vyhrala koalícia CDU/CSU vedená kancelárom nemeckého zjednotenia Helmutom Kohlom, ktorá získala 43,8 percent hlasov.