Berlín/Bratislava 12. júla (TASR) – Prudký rozvoj letectva začiatkom minulého storočia možno pripísať na vrub viacerých faktorov, okrem iného aj prvej svetovej vojne. Jedna jeho oblasť však zaostávala – hromadná doprava osôb. Prvý testovací let lietadla Dornier Do X z 12. júla 1929 však sľuboval prielom v tejto oblasti. V piatok 12. júla uplynie od tejto udalosti 95 rokov.

Lietadlo Dornier Do X vytvoril nemecký inžinier a letecký konštruktér Claude Honoré Desiré Dornier, žiak Ferdinanda von Zeppelina. Dornier chcel postaviť najväčšie a najpohodlnejšie dopravné lietadlo a svoj cieľ nakoniec dosiahol.

Do X bolo v tom čase najväčšie lietadlo na svete. Malo tri paluby, rozpätie krídiel 48 metrov a dokázalo odviezť až 100 ľudí. Na jeho palube sa nachádzala aj jedáleň, spálne a dokonca tiež fajčiarsky salón. Svojimi rozmermi sa priečilo dobovým predstavám malých a ľahkých lietadiel schopných odviezť iba hŕstku cestujúcich.

Obrovské rozmery vylučovali možnosť, že by Do X mohlo použiť drvivú väčšinu v tej dobe vybudovaných letísk, pretože nemali dostatočne dlhé letiskové dráhy – menšie a ľahšie dopravné lietadlá ich nepotrebovali. Do X však patrilo medzi tzv. lietajúce lode, pretože na štart a pristátie využívalo vodnú hladinu a malo dokonca aj vodotesné priečky podobne ako Titanic. Práve štart z vodnej hladiny lietadlu umožnil dosiahnuť jeho úctyhodné rozmery.

S veľkými rozmermi však prichádzajú aj veľké výzvy. V tom čase konvenčne používané materiály neboli na stavbu takéhoto veľkého lietadla vhodné, konštruktéri preto vyvinuli novú zliatinu hliníka a medi zvanú duraluminum alebo dural. Vysoká pevnosť a nízka hmotnosť zliatiny ju predurčovala na použitie na stavbu lietadiel a používa sa dodnes.

Jednou z výziev pri vývoji Do X bol pohon tohto kolosu. Konštruktéri tento rébus vyriešili skutočne unikátne – na strechu lietadla umiestnili 12 motorov usporiadaných do šiestich dvojíc v ťažno-tlačnej konfigurácii. Lietadlo tak priťahovalo ešte väčšiu pozornosť.

Do X sa po úspešnom absolvovaní všetkých potrebných skúšok vydalo na turné, ktoré ho malo dostať do povedomia verejnosti. Vyrazilo z Nemecka a cez Holandsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Brazíliu a Portoriko po niekoľkých mesiacoch dorazilo do New Yorku. Cestou ho však stíhali technické problémy vyvolané prehrievaním motorov, ktoré dokonca spôsobili požiar jedného z krídel. Jeho oprava trvala šesť týždňov.

Motory umožnili lietadlu dosahovať maximálnu rýchlosť 240 kilometrov za hodinu, priemerne však lietalo rýchlosťou približne 180 kilometrov za hodinu. Navyše mohlo lietať iba pomerne nízko – približne 428 metrov (1400 stôp) nad zemou. Do X napriek tomu vytvorilo rekord v najvyššom počte osôb odvezených na palube – celkovo ich bolo 169.

Technicky náročná prevádzka a finančná kríza v 30. rokoch minulého storočia spôsobili pokles popularity lietajúcich lodí a ich nahradenie lietadlami štartujúcimi z pevniny.

Celkom boli preto skonštruované iba tri lietadlá Do X. Stali sa dôkazom toho, že dopravné lietadlá môžu prekonať Atlantik, hoci nedosiahli komerčný úspech, v ktorý Claude Dornier dúfal. Veľké dopravné lietadlá v súčasnosti realizujú tisíce takýchto letov denne.

Konečný osud všetkých troch prototypov bol neslávny. Prvé dva sa poškodili pri prudkom pristátí a odlomil sa im chvost. Jedno z lietadiel malo byť predané Taliansku a prestavané na bombardér, obchod sa však skončil neúspechom.

Druhý a tretí prototyp boli v roku 1937 zošrotované, prvý sa stal súčasťou zbierky leteckého múzea v Berlíne. Do novembra 1943 lákal návštevníkov, zničil ho však nálet britského letectva. Zachovali sa iba jeho fragmenty, niektoré z nich sú uložené v múzeu spoločnosti Dornier v nemeckom meste Friedrichshafen.