80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.
Autor TASR
Moskva 13. augusta (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskva je znepokojená vysokým počtom civilných obetí v Pásme Gazy. Povedal to počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v Moskve, na ktorom potvrdil ruskú podporu v otázke palestínskej štátnosti. TASR informácie prevzala z agentúry AFP a portálu Moscow Times.
"Obávame sa predovšetkým civilných strát," vyjadril sa ruský prezident o pokračujúcej vojne v Pásme Gazy. Podľa Putina možno dlhotrvajúci a stabilný mier v regióne dosiahnuť jedine implementovaním všetkých rezolúcií, ktoré v tejto otázke prijala Organizácia Spojených národov. Potrebné je taktiež vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. "Robíme všetko pre podporu Palestíny a palestínskeho ľudu," dodal ruský prezident.
Abbás Putinovi odkázal, že "Rusko je jedným z najbližších priateľov palestínskeho ľudu". Obaja lídri viedli rokovania krátko po víkendovom útoku Izraela na Gazu, pri ktorom podľa palestínskych úradov zahynulo 93 ľudí vrátane 11 detí. Izrael tvrdí, že pri útoku zneškodnil 31 militantov.
Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.
AFP pripomína, že Moskva sa roky snažila udržiavať vyvážené vzťahy so všetkými kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Od začiatku vojny v Pásme Gazy a útoku Ruska na Ukrajinu však Moskva upevňuje vzťahy s protivníkmi Izraela – militantným palestínskym hnutím Hamas a Iránom.
Vojna v Pásme Gazy začala 7. októbra minulého roka, keď Hamas zaútočil na územie Izraela a zabil takmer 1200 ľudí. Izrael na útok odpovedal ofenzívou v Gaze s cieľom úplne zničiť Hamas. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy zahynulo počas ofenzívy už takmer 40.000 Palestínčanov. Moskva opakovane kritizuje postup Izraela a vyzýva ho na zdržanlivosť.
Kremeľ taktiež ostro kritizoval zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Hamas z jeho smrti obviňuje Izrael, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.
V Pásme Gazy vládne od roku 2007 hnutie Hamas. Abbásov konkurenčný sekulárny a umiernený Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.
"Obávame sa predovšetkým civilných strát," vyjadril sa ruský prezident o pokračujúcej vojne v Pásme Gazy. Podľa Putina možno dlhotrvajúci a stabilný mier v regióne dosiahnuť jedine implementovaním všetkých rezolúcií, ktoré v tejto otázke prijala Organizácia Spojených národov. Potrebné je taktiež vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. "Robíme všetko pre podporu Palestíny a palestínskeho ľudu," dodal ruský prezident.
Abbás Putinovi odkázal, že "Rusko je jedným z najbližších priateľov palestínskeho ľudu". Obaja lídri viedli rokovania krátko po víkendovom útoku Izraela na Gazu, pri ktorom podľa palestínskych úradov zahynulo 93 ľudí vrátane 11 detí. Izrael tvrdí, že pri útoku zneškodnil 31 militantov.
Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.
AFP pripomína, že Moskva sa roky snažila udržiavať vyvážené vzťahy so všetkými kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Od začiatku vojny v Pásme Gazy a útoku Ruska na Ukrajinu však Moskva upevňuje vzťahy s protivníkmi Izraela – militantným palestínskym hnutím Hamas a Iránom.
Vojna v Pásme Gazy začala 7. októbra minulého roka, keď Hamas zaútočil na územie Izraela a zabil takmer 1200 ľudí. Izrael na útok odpovedal ofenzívou v Gaze s cieľom úplne zničiť Hamas. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy zahynulo počas ofenzívy už takmer 40.000 Palestínčanov. Moskva opakovane kritizuje postup Izraela a vyzýva ho na zdržanlivosť.
Kremeľ taktiež ostro kritizoval zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Hamas z jeho smrti obviňuje Izrael, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.
V Pásme Gazy vládne od roku 2007 hnutie Hamas. Abbásov konkurenčný sekulárny a umiernený Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.
