Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikola Pašinjan na začiatku piatkových rokovaní uviedli, že sú pripravení začať pracovať na vymedzení a vyznačení hraníc.
Autor TASR
Moskva 26. novembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že jeho piatkové stretnutie s arménskym premiérom a azerbajdžanským prezidentom bolo "konštruktívne" a prinieslo sériu dohôd v kľúčových záležitostiach. Informovala o tom agentúra AP.
Arménsko a Azerbajdžan viedli na jeseň 2020 niekoľkotýždňový ozbrojený konflikt o sporné územie Náhorného Karabachu. Boje v novembri minulého roka ukončili po podpísaní Ruskom sprostredkovaného prímeria.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikola Pašinjan na začiatku piatkových rokovaní uviedli, že sú pripravení začať pracovať na vymedzení a vyznačení hraníc.
Pašinjan však povedal, že situácia na hraniciach a na území Náhorného Karabachu nie je "taká stabilná, ako by sme chceli". Počas posledného roka podľa jeho slov pri ozbrojených zrážkach prišli o život desiatky ľudí. Alijev pripomenul, že azerbajdžanské úrady verejne navrhli, že začnú pracovať na náležitej mierovej dohode.
Trojica lídrov sa podľa Putinových slov dohodla, že ešte do konca roka vytvorí mechanizmus na vymedzenie a vyznačenie hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Stretnutie v prímorskom letovisku Soči trvalo tri hodiny. Uskutočnilo sa pri príležitosti prvého výročia podpísania mierovej dohody z novembra minulého roka.
Trojica lídrov po rokovaniach podpísala spoločné vyhlásenie. Alijev rozhovory označil za "otvorené" a "nepredstierané". Pašinjan uviedol, že boli "pozitívne".
Putin pred trojstranným stretnutím v piatok absolvoval bilaterálne stretnutie s oboma lídrami, píše AP.
Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý sa nachádza v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom.
Vlaňajší šesť týždňov trvajúci konflikt o ovládnutie územia Náhorného Karabachu, ktorý si vyžiadal vyše 6500 ľudských životov, sa skončil v novembri dohodou o prímerí. Sprostredkovalo ju Rusko a podľa nej sa Arménsko vzdalo v prospech Azerbajdžanu celých pásiem území.
V Azerbajdžane túto mierovú dohodu oslavujú ako úspech, no arménska opozícia ju označuje za zradu, pripomína AP. Pašinjan však tvrdil, že je to jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby arménske jednotky stratili kontrolu nad úplne celým územím Náhorného Karabachu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli na jeseň 2020 niekoľkotýždňový ozbrojený konflikt o sporné územie Náhorného Karabachu. Boje v novembri minulého roka ukončili po podpísaní Ruskom sprostredkovaného prímeria.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikola Pašinjan na začiatku piatkových rokovaní uviedli, že sú pripravení začať pracovať na vymedzení a vyznačení hraníc.
Pašinjan však povedal, že situácia na hraniciach a na území Náhorného Karabachu nie je "taká stabilná, ako by sme chceli". Počas posledného roka podľa jeho slov pri ozbrojených zrážkach prišli o život desiatky ľudí. Alijev pripomenul, že azerbajdžanské úrady verejne navrhli, že začnú pracovať na náležitej mierovej dohode.
Trojica lídrov sa podľa Putinových slov dohodla, že ešte do konca roka vytvorí mechanizmus na vymedzenie a vyznačenie hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Stretnutie v prímorskom letovisku Soči trvalo tri hodiny. Uskutočnilo sa pri príležitosti prvého výročia podpísania mierovej dohody z novembra minulého roka.
Trojica lídrov po rokovaniach podpísala spoločné vyhlásenie. Alijev rozhovory označil za "otvorené" a "nepredstierané". Pašinjan uviedol, že boli "pozitívne".
Putin pred trojstranným stretnutím v piatok absolvoval bilaterálne stretnutie s oboma lídrami, píše AP.
Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý sa nachádza v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom.
Vlaňajší šesť týždňov trvajúci konflikt o ovládnutie územia Náhorného Karabachu, ktorý si vyžiadal vyše 6500 ľudských životov, sa skončil v novembri dohodou o prímerí. Sprostredkovalo ju Rusko a podľa nej sa Arménsko vzdalo v prospech Azerbajdžanu celých pásiem území.
V Azerbajdžane túto mierovú dohodu oslavujú ako úspech, no arménska opozícia ju označuje za zradu, pripomína AP. Pašinjan však tvrdil, že je to jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby arménske jednotky stratili kontrolu nad úplne celým územím Náhorného Karabachu.
