Moskva 20. augusta (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin v utorok zavítal do mesta Beslan v Severnom Osetsku na ruskom severnom Kaukaze. Jeho návšteva sa uskutočnila 12 dní pred 20. výročím obliehania miestnej školy islamistickými teroristami, pri ktorom prišlo o život 334 ľudí. Išlo o teroristický útok s najvyšším počtom obetí v novodobých dejinách Ruska, pripomína TASR.

Prostredníctvom statusu na sieti Telegram o Putinovej návšteve v Beslane informovala v utorok tlačová služba ruského prezidenta.

Putin v Beslane navštívil pamätný komplex Mesto anjelov, kde je pochovaných 266 z 334 obetí teroristického útoku. Zašiel aj do budovy školy, ktorej sa pred 20 rokmi zmocnili teroristi a ktorá v súčasnosti slúži ako medzinárodné "kultúrno-vlastenecké centrum" na prevenciu terorizmu.

Agentúra TASS zverejnila aj video zachytávajúce Putina, ako kladie kvety k pamätníku venovanému príslušníkom zásahových jednotiek Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí podnikli útok na školu obsadenú teroristami. Na videu tiež vidno, že v čase návštevy v Meste anjelov bol v areáli len Putin a jeho sprievod. V diaľke počuť hluk motora vrtuľníka.

Doteraz Putin navštívil miesto útoku v Beslane len raz - v roku 2008, keď bol predsedom ruskej vlády. Táto jeho návšteva sa uskutočnila mesiac pred piatym výročím zajatia rukojemníkov. Došlo k nemu 1. septembra 2004, keď ozbrojení militanti z Čečenska prenikli do Beslanu, kde v miestnej škole č. 1 počas otvorenia školského roka zajali ako rukojemníkov viac ako 1100 ľudí, medzi ktorými bolo veľmi veľa detí.

Dráma sa skončila 3. septembra niekoľkohodinovou prestrelkou s ruskými bezpečnostnými silami, špeciálnymi jednotkami a výbuchmi náloží, ktoré v objekte rozmiestnili islamisti. Pri incidente a na jeho následky zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí.

Podľa niektorých pozostalých bol policajný zásah vykonaný neprofesionálne a preto mal za následok toľko obetí. V roku 2017 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) nariadil Rusku zaplatiť príbuzným obetí z Beslanu odškodné vo výške približne tri milióny eur. ESĽP rozhodol, že ruské orgány si nesplnili povinnosť zabrániť možnému ohrozeniu ľudského života a nenaplánovali oslobodzovaciu operáciu tak, aby minimalizovali ohrozenie životov rukojemníkov.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) svojho času podotkla, že beslanská tragédia mala aj zásadné politické dôsledky: na osem rokov boli v Rusku zrušené priame voľby gubernátorov, zmenili sa pravidlá volieb do Štátnej dumy a zákonodarstvo sa vo všeobecnosti sprísnilo.