80. výročie oslobodenia
Všetky správy
PZ RE odmietla ratifikovať členstvo 12 azerbajdžanským poslancom so zdôvodnením, že ich krajina nesplnila hlavné záväzky vyplývajúce z jej vstupu do Rady Európy pred 20 rokmi.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 26. augusta (TASR) - Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Theodoros Rusopulos v pondelok odsúdil oznámenie ministra zahraničných vecí Azerbajdžanu, že niektorí členovia PZ RE budú v tejto krajine považovaní za nežiaducich (persona non grata). Informuje o tom spravodajca TASR.
Predseda PZ RE v oficiálnom vyhlásení uviedol, že ide "o viac než poľutovaniahodný signál", ktorý sťažuje súčasnú pozíciu Azerbajdžanu v Rade Európy (RE).
"Členské štáty sa zaviazali, že budú rešpektovať štandardy demokracie: zaradenie tých, ktorí hlasovali podľa svojho svedomia, na čiernu listinu, sa môže len vypomstiť," odkázal Rusopulos.
Azerbajdžanský informačný portál AzerNews v pondelok uviedol, že ministerstvo zahraničných vecí oficiálne oznámilo, že neumožní vstup poslancom PZ RE, ktorí hlasovali proti akreditácii azerbajdžanskej delegácii v tomto orgáne.
Napäté vzťahy medzi 46-člennou celoeurópskou organizáciou a Azerbajdžanom panujú od 25. januára tohto roku, keď sa PZ RE rozhodlo neratifikovať poverovacie listiny azerbajdžanskej delegácie. Azerbajdžan je však naďalej riadnym členom Rady Európy.
PZ RE odmietla ratifikovať členstvo 12 azerbajdžanským poslancom so zdôvodnením, že ich krajina nesplnila hlavné záväzky vyplývajúce z jej vstupu do Rady Európy pred 20 rokmi. V oficiálnom stanovisku sa vtedy uvádzalo, že Rada Európy má veľmi vážne obavy, pokiaľ ide o schopnosť Azerbajdžanu uskutočniť slobodné a spravodlivé voľby, zaistiť deľbu moci, kritizovaná bola slabosť parlamentu voči výkonnej moci, nezávislosť súdnictva a rešpektovanie ľudských práv, čo viackrát potvrdili aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a stanoviská Benátskej komisie. Kritika sa týkala aj situácie v Náhornom Karabachu a nedostatočného voľného a bezpečného prístupu pre Arménov cez Lačinský koridor.
Azerbajdžanská delegácia v PZ RE 24. januára uviedla, že zákonodarný orgán Rady Európy so sídlom v Štrasburgu vníma ako "platformu zameranú na niektoré členské štáty" a poslancov obvinila z "azerbajdžanofóbie" a islamofóbie.
Dva dni predtým nemecký poslanec Frank Schwabe spochybnil poverovacie listiny azerbajdžanskej delegácie. Upozornil na zlé postavenie politických väzňov v Azerbajdžane a na násilné vysídlenie ľudí z Náhorného Karabachu po tom, ako tam Azerbajdžan znovu získal kontrolu. Nemecký poslanec poukázal aj na to, že spravodajcom PZ RE sa v roku 2023 nepodarilo navštíviť Azerbajdžan najmenej pri troch príležitostiach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Predseda PZ RE v oficiálnom vyhlásení uviedol, že ide "o viac než poľutovaniahodný signál", ktorý sťažuje súčasnú pozíciu Azerbajdžanu v Rade Európy (RE).
"Členské štáty sa zaviazali, že budú rešpektovať štandardy demokracie: zaradenie tých, ktorí hlasovali podľa svojho svedomia, na čiernu listinu, sa môže len vypomstiť," odkázal Rusopulos.
Azerbajdžanský informačný portál AzerNews v pondelok uviedol, že ministerstvo zahraničných vecí oficiálne oznámilo, že neumožní vstup poslancom PZ RE, ktorí hlasovali proti akreditácii azerbajdžanskej delegácii v tomto orgáne.
Napäté vzťahy medzi 46-člennou celoeurópskou organizáciou a Azerbajdžanom panujú od 25. januára tohto roku, keď sa PZ RE rozhodlo neratifikovať poverovacie listiny azerbajdžanskej delegácie. Azerbajdžan je však naďalej riadnym členom Rady Európy.
PZ RE odmietla ratifikovať členstvo 12 azerbajdžanským poslancom so zdôvodnením, že ich krajina nesplnila hlavné záväzky vyplývajúce z jej vstupu do Rady Európy pred 20 rokmi. V oficiálnom stanovisku sa vtedy uvádzalo, že Rada Európy má veľmi vážne obavy, pokiaľ ide o schopnosť Azerbajdžanu uskutočniť slobodné a spravodlivé voľby, zaistiť deľbu moci, kritizovaná bola slabosť parlamentu voči výkonnej moci, nezávislosť súdnictva a rešpektovanie ľudských práv, čo viackrát potvrdili aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a stanoviská Benátskej komisie. Kritika sa týkala aj situácie v Náhornom Karabachu a nedostatočného voľného a bezpečného prístupu pre Arménov cez Lačinský koridor.
Azerbajdžanská delegácia v PZ RE 24. januára uviedla, že zákonodarný orgán Rady Európy so sídlom v Štrasburgu vníma ako "platformu zameranú na niektoré členské štáty" a poslancov obvinila z "azerbajdžanofóbie" a islamofóbie.
Dva dni predtým nemecký poslanec Frank Schwabe spochybnil poverovacie listiny azerbajdžanskej delegácie. Upozornil na zlé postavenie politických väzňov v Azerbajdžane a na násilné vysídlenie ľudí z Náhorného Karabachu po tom, ako tam Azerbajdžan znovu získal kontrolu. Nemecký poslanec poukázal aj na to, že spravodajcom PZ RE sa v roku 2023 nepodarilo navštíviť Azerbajdžan najmenej pri troch príležitostiach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
