Štrasburg 19. mája (TASR) - Mnohým európskym krajinám sa nedarí riešiť situáciu s výrazne preplnenými väznicami a vo viacerých štátoch sú kapacity takmer naplnené. Miera väznenia výrazne klesla len v piatich krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko. Vyplýva to z výročnej trestnej štatistiky Rady Európy (RE) o väzenskej populácii (SPACE I), ktorá bola zverejnená v utorok. TASR o tom informoval hovorca RE Jaime Rodriguez.

Štatistiky ukazujú stúpajúci podiel starších väzňov, čo môže v budúcnosti priniesť prevádzkové a koncepčné výzvy pre väzenské systémy. Mierne vzrástol aj počet žien vo výkone trestu.

V celoeurópskom meradle sa priemerný počet väzňov na 100 voľných miest vo väzniciach od 31. januára 2024 do 31. januára 2025 zvýšil z 94,7 na 95,2. Medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné rozdiely. V štátoch s viac než 500-tisíc obyvateľmi má nadmerný počet väzňov v porovnaní s dostupnými kapacitami 14 väzenských systémov. Kým na začiatku roku 2024 preplnenie hlásilo šesť krajín, o rok neskôr ich už bolo deväť.

Mierne preplnenie pritom uviedlo päť štátov - Fínsko (110), Grécko (108), Škótsko (106), Severné Macedónsko (104) a Švédsko (103).

Na hranici plnej kapacity alebo tesne pod ňou fungovalo ďalších deväť väzenských systémov - v Rumunsku (100), Portugalsku (99), Azerbajdžane (98), Anglicku a Walese (96), v Srbsku (96), Česku (95), Holandsku (95), Dánsku (95) a vo Švajčiarsku (95).

K 31. januáru 2025 bolo v 51 väzenských správach členských štátov Rady Európy umiestnených celkovo 1.107.921 osôb.

Krajinami s najvyššou mierou väznenia boli Turecko (458 väzňov na 100.000 obyvateľov), Azerbajdžan (271), Moldavsko (245), Gruzínsko (232), Maďarsko (206), Čierna Hora (200), Albánsko (192), Poľsko (189), Lotyšsko (189), Česko (178), Srbsko (174), Litva (154) a Slovensko (151).

Trinásť správ zaznamenalo výrazný nárast miery väznenia v období od januára 2024 do januára 2025, a to v Turecku (+29 %), v Čiernej Hore (+22 %), Luxembursku (+20 %), Švédsku (+15 %), Grécku (+14 %), Chorvátsku (+11 %), Bosne a Hercegovine (+8,2 %), Lotyšsku (+8 %), Fínsku (+7,2 %), Francúzsku (+6,6 %), v španielskom Katalánsku (+6,4 %), Arménsku (+5,8 %) a v Maďarsku (+5,3 %).

Naopak, výrazný pokles zaznamenalo len päť krajín - Ukrajina (-18 %), Slovensko (-16 %), Gruzínsko (-11 %), Estónsko (-9,8 %) a Poľsko (-6 %).

V januári 2025 bol v Európe v priemere každý štvrtý väzeň vo väzbe. Výkon väzby, ktorý má často zásadný vplyv na naplnenosť väzníc, nevykazuje žiadny jasný regionálny trend. Najvyšší podiel väzobne stíhaných osôb malo Albánsko (62 %), Čierna Hora (53 %), Arménsko (52 %), Švajčiarsko (49 %) a Holandsko (45 %). Na druhej strane, mimoriadne nízky podiel zaznamenalo Bulharsko (7 %), Česko (8,2 %), Poľsko (11 %), Rumunsko (12 %), pričom Slovensko a Litva mali zhodne po 13 %.

Cudzí štátni príslušníci tvorili v niektorých väzenských systémoch podstatnú časť väzňov, zatiaľ čo v iných len veľmi malý podiel. Dôvodov je viacero – od migračných tokov a právnych rámcov až po geopolitické faktory. V celoeurópskom priemere nebolo 17 % väzňov občanmi danej krajiny. Skutočnosť, že priemerný podiel občanov Európskej únie medzi zahraničnými väzňami bol 27 %, je odrazom európskej mobility a rámca EÚ pre voľný pohyb osôb, ktorý umožňuje občanom žiť a pracovať v rôznych členských štátoch.

Priemerný vek väzňov v európskych nápravno-výchovných zariadeniach bol 39 rokov, pričom medzi krajinami boli výrazné rozdiely. Najvyšší priemerný vek nahlásili Taliansko a Portugalsko (42 rokov), za nimi nasledovali Čierna Hora, Estónsko a Srbsko (41 rokov). Najmladšiu väzenskú populáciu malo Moldavsko (30 rokov), Švédsko (34 rokov) a Francúzsko, Cyprus a Dánsko (35 rokov).

Podiel žien na väzenskej populácii vzrástol medzi januárom 2024 a januárom 2025 zo 4,8 % na 5,2 %. V krajinách s počtom obyvateľov nad jeden milión ide o celkový nárast o 8,9 %, čo by mohlo byť odrazom zmien v rozhodovaní súdov o trestoch, štruktúre trestnej činnosti či využívaní alternatívnych trestov k odňatiu slobody.

Najčastejšími deliktmi, za ktoré si jednotlivci odpykávali tresty odňatia slobody, boli naďalej drogové trestné činy (17,3 %), po ktorých nasledovali krádeže (12,1 %). Približne každý tretí odsúdený väzeň si odpykával trest za násilnú trestnú činnosť vrátane vraždy (alebo pokusu - 10,9 %), znásilnenia či iných sexuálnych deliktov (8,6 %), napadnutia (6,3 %) a lúpeže (6,1 %).

Štatistické zisťovania SPACE pre Radu Európy každoročne vypracováva Univerzita v Lausanne. V rámci SPACE I zhromažďuje údaje od väzenských správ v členských štátoch Rady Európy, zatiaľ čo v SPACE II sa zameriava na osoby odsúdené podmienečne alebo pod dohľadom úradov.

V štatistike SPACE I je zahrnutých všetkých 51 väzenských správ členských štátov Rady Európy.