MS v hokeji 2026
Všetky správy
Ide o prvý osobitný tribunál vytvorený pod záštitou Rady, z ktorej bolo Rusko vylúčené po začiatku vojny proti Ukrajine vo februári 2022.
Autor TASR
Štrasburg 15. mája (TASR) - Tridsaťštyri členských štátov Rady Európy (RE), Austrália, Kostarika, a EÚ ako inštitúcia, v piatok oznámili svoj zámer pristúpiť k novému rozšírenému čiastkovému dohovoru o zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine, informovala v piatok agentúra AFP.
Toto oznámenie zaznelo v piatok počas stretnutia ministrov zahraničných vecí Rady v moldavskom Kišiňove. Generálny tajomník RE Alain Berset to vo vyhlásení ocenil ako „rozhodujúci krok smerom ku konkrétnemu zriadeniu osobitného tribunálu a uznaniu zodpovednosti za agresiu proti Ukrajine“.
„Rozšírený čiastkový dohovor“ je právny mechanizmus Rady, ktorý umožňuje, aby sa na konkrétnom projekte alebo inštitúcii podieľali len niektoré členské štáty, prípadne aj nečlenské krajiny či EÚ. Nejde teda o iniciatívu celej RE, ale o dobrovoľné združenie štátov, ktoré chcú tribunál vytvoriť, financovať a podporovať, objasnil švajčiarsky denník La Liberté, píše TASR.
„Čas, keď bude Rusko brané na zodpovednosť za svoju agresiu, sa rýchlo blíži. Cesta, ktorá sa pred nami otvára, je cestou spravodlivosti – a tá musí zvíťaziť,“ vyhlásil Berset počas zasadnutia. Členské štáty RE zároveň vyzval, aby čo najskôr dokončili všetky vnútroštátne procedúry potrebné na pristúpenie k tribunálu.
„Špeciálny tribunál predstavuje spravodlivosť a nádej. Teraz je potrebné prijať opatrenia na splnenie tohto politického záväzku zabezpečením fungovania a financovania tribunálu,“ dodal generálny tajomník vo vyhlásení.
Ide o prvý osobitný tribunál vytvorený pod záštitou Rady, z ktorej bolo Rusko vylúčené po začiatku vojny proti Ukrajine vo februári 2022. Súd bude mať mandát stíhať najvyšších predstaviteľov za zločin agresie, teda za rozhodnutie použiť ozbrojenú silu proti inému štátu v rozpore s Chartou OSN.
Vznik tribunálu, ktorý požadoval Kyjev, schválili členské štáty Rady Európy už v máji 2025. Cieľom je vyplniť medzeru v kompetenciách Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý síce vyšetruje vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu na Ukrajine, no nemá jurisdikciu na stíhanie zločinu agresie.
Dohodu o vytvorení právneho orgánu na stíhanie „zločinu agresie“ pri ruskej invázii na Ukrajinu podpísali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a zástupcovia RE v roku 2025.
Zatiaľ sa k dohode o zriadení tribunálu nepripojilo 12 členských štátov Rady vrátane členských štátov EÚ - Bulharsko, Maďarsko, Malta a Slovensko. Dohodu nepodpísali ani štyri balkánske krajiny – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Srbsko, ani Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko.
ICC svojho času vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač na základe obvinenia z nezákonnej deportácie a presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie. Zatykač ICC je vydaný aj na štyroch ruských vysokopostavených veliteľov, ktorí sú obvinení z útokov na civilné obyvateľstvo.
Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. ICC zasa nemá jurisdikciu na stíhanie tejto krajiny za rozhodnutie rozpútať inváziu na Ukrajine.
Toto oznámenie zaznelo v piatok počas stretnutia ministrov zahraničných vecí Rady v moldavskom Kišiňove. Generálny tajomník RE Alain Berset to vo vyhlásení ocenil ako „rozhodujúci krok smerom ku konkrétnemu zriadeniu osobitného tribunálu a uznaniu zodpovednosti za agresiu proti Ukrajine“.
„Rozšírený čiastkový dohovor“ je právny mechanizmus Rady, ktorý umožňuje, aby sa na konkrétnom projekte alebo inštitúcii podieľali len niektoré členské štáty, prípadne aj nečlenské krajiny či EÚ. Nejde teda o iniciatívu celej RE, ale o dobrovoľné združenie štátov, ktoré chcú tribunál vytvoriť, financovať a podporovať, objasnil švajčiarsky denník La Liberté, píše TASR.
„Čas, keď bude Rusko brané na zodpovednosť za svoju agresiu, sa rýchlo blíži. Cesta, ktorá sa pred nami otvára, je cestou spravodlivosti – a tá musí zvíťaziť,“ vyhlásil Berset počas zasadnutia. Členské štáty RE zároveň vyzval, aby čo najskôr dokončili všetky vnútroštátne procedúry potrebné na pristúpenie k tribunálu.
„Špeciálny tribunál predstavuje spravodlivosť a nádej. Teraz je potrebné prijať opatrenia na splnenie tohto politického záväzku zabezpečením fungovania a financovania tribunálu,“ dodal generálny tajomník vo vyhlásení.
Ide o prvý osobitný tribunál vytvorený pod záštitou Rady, z ktorej bolo Rusko vylúčené po začiatku vojny proti Ukrajine vo februári 2022. Súd bude mať mandát stíhať najvyšších predstaviteľov za zločin agresie, teda za rozhodnutie použiť ozbrojenú silu proti inému štátu v rozpore s Chartou OSN.
Vznik tribunálu, ktorý požadoval Kyjev, schválili členské štáty Rady Európy už v máji 2025. Cieľom je vyplniť medzeru v kompetenciách Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý síce vyšetruje vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu na Ukrajine, no nemá jurisdikciu na stíhanie zločinu agresie.
Dohodu o vytvorení právneho orgánu na stíhanie „zločinu agresie“ pri ruskej invázii na Ukrajinu podpísali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a zástupcovia RE v roku 2025.
Zatiaľ sa k dohode o zriadení tribunálu nepripojilo 12 členských štátov Rady vrátane členských štátov EÚ - Bulharsko, Maďarsko, Malta a Slovensko. Dohodu nepodpísali ani štyri balkánske krajiny – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Srbsko, ani Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko.
ICC svojho času vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač na základe obvinenia z nezákonnej deportácie a presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie. Zatykač ICC je vydaný aj na štyroch ruských vysokopostavených veliteľov, ktorí sú obvinení z útokov na civilné obyvateľstvo.
Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. ICC zasa nemá jurisdikciu na stíhanie tejto krajiny za rozhodnutie rozpútať inváziu na Ukrajine.
