< sekcia Zahraničie

Rada Európy: V roku 2020 miera uväznenia v Európe opäť klesla

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP Photo

Priemerný vek všetkých väzňov bol 36 rokov, 15 percent z nich bolo starších ako 50 rokov.

Brusel/Štrasburg 8. apríla (TASR) - Celková miera uväznenia, čiže počet osôb vo väzení na 100.000 obyvateľov, v roku 2020 v Európe opäť mierne poklesla. Slovensko malo vlani v januári ôsmu najvyššiu mieru uväznenia. Uviedla to vo štvrtok Rada Európy (RE).

Podľa správy RE sa tak upevnil trend, ktorý sa začal už v roku 2013. K 31. januáru 2020 bolo v 51 z 52 väzenských správ v 47 členských štátov Rady Európy dokopy 1.528.343 väzňov. To v priemere znamená 103,2 väzňa na 100.000 obyvateľov.

Od roku 2013, keď miera uväznenia dosiahla maximum - 131 väzňov na 100.000 obyvateľov -, sa táto miera každý rok znižovala a dosiahla celkový pokles o 20 percent. Toto zníženie čiastočne odráža pokles tradičných trestných činov, ako sú krádeže a lúpeže, v danom období, čo nebolo kompenzované nárastom trestných činov v kybernetickej oblasti. Počítačová kriminalita totiž vedie k menšiemu počtu odsúdení, pretože páchatelia sa často nachádzajú v zahraničí a je ťažké ich vypátrať a sankcionovať.

Medzi krajiny s najvyššou mierou uväznenia v januári 2020 patrili Turecko (357 väzňov na 100.000 obyvateľov), Rusko (356), Gruzínsko (264), Litva (220), Azerbajdžan (209), Česká republika (197), Poľsko (195), Slovensko (193) a Estónsko (184). Na druhej strane najnižšia miera uväznenia bola na Islande (45), vo Fínsku (50), Holandsku (59) a Nórsku (59).

RE pripomenula, že prvýkrát sa podarilo zhromaždiť informácie o počte detí žijúcich so svojimi väznenými matkami - začiatkom roka 2020 to bolo spolu 1608 detí v 37 väzenských správach. Vo väčšine prípadov mohli deti zostať so svojimi matkami až do troch rokov, druhý najbežnejší limit bol jeden rok. Rada Európy v roku 2018 vydala pre svoje členské štáty odporúčanie zamerané na ochranu detí s uväznenými rodičmi vrátane dojčiat žijúcich s rodičmi vo väzení. Odhaduje sa, že rodičov vo väzení majú viac ako dve milióny detí v Európe.

Z rodového hľadiska predstavovalo 87.367 vlani väznených žien päť percent z celkovej väzenskej populácie v Európe.

Priemerný vek všetkých väzňov bol 36 rokov, 15 percent z nich bolo starších ako 50 rokov a 2,5 percenta malo 65 a viac rokov.

Celkové percento zahraničných väzňov medzi európskou väzenskou populáciou sa zvýšilo zo 14,4 percenta v roku 2019 na 15,1 percenta v roku 2020. Údaje o tejto situácii poskytlo iba 40 členských krajín RE.

Hustota väzníc v Európe zostala stabilná: na 100 dostupných miest vo väzniciach bolo v priemere 90,3 väzňa v porovnaní s 89,5 väzňa na 100 miest v roku 2019. Štrnásť väzenských správ uviedlo hustotu väzníc viac ako 100 väzňov na 100 miest. Preplnenosť väzníc bola najvážnejšia v Turecku (127 väzňov na 100 dostupných miest), Taliansku (120) a Belgicku (117).

Najčastejším dôvodom uväznenia boli aj vlani trestné činy súvisiace s drogami, za ktoré odsúdili takmer 260.000 väzňov, čiže 17,7 percenta z celkovej väzenskej populácie. Nasledovali trestné činy krádeže (13 percent) a vraždy a pokusy o zabitie (12 percent). Za znásilnenie alebo iné sexuálne trestné činy bolo odsúdených takmer osem percent väzňov a tri percentá väzňov si odpykávali trest za rôzne dopravné priestupky. Väzenské správy uviedli, že za teroristické trestné činy odsúdili 30.524 väzňov, väčšinou v Turecku (29.827) a potom vo Francúzsku (292) a Španielsku (209).

Priemerná dĺžka uväznenia od roku 2018 do roku 2019 klesla z 8,1 na 7,8 mesiaca. Náklady na pobyt vo väzení medziročne vzrástli o päť percent, spolu išlo o 27 miliárd eur v 42 väzenských správach, ktoré poskytli tieto informácie.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)