Brusel/Štrasburg 7. marca (TASR) - V roku 2022 bolo pri výkone svojho povolania zabitých 12 a zranených najmenej 21 novinárov a pracovníkov médií. Na utorňajšiu správu Rady Európy (RE) upozornil spravodajca TASR.

Podľa výročnej správy partnerských organizácií Rady Európy došlo v kontexte pokračujúceho zhoršovania slobody tlače v celej Európe k výraznému nárastu počtu zadržiavaných novinárov.

Správa skúma hlavné hrozby pre slobodu médií v Európe a adresuje odporúčania na zlepšenie situácie Rade Európy a Európskej únii a tiež ich členským štátom.

Počas roka 2022 platforma zverejnila 289 upozornení na vážne hrozby alebo útoky na slobodu médií v 37 európskych štátoch. Novinári boli okrem fyzického násilia vystavení aj väzneniu či očierňujúcim kampaniam. Toto číslo zahŕňa aj situáciu v Rusku, pretože partnerské organizácie sa rozhodli pokračovať v monitorovaní stavu slobody médií a útokov proti novinárom aj po vylúčení Ruska z RE v marci 2022.

Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová v správe pre médiá upozornila, že v posledných rokoch vidieť znepokojujúci nárast útokov voči novinárom.

"Mnohí novinári zaplatili životom za právo informovať o ruskej agresii na Ukrajine. Skutočnosť, že mnohé z týchto útokov ostanú nepotrestané, ohrozuje samotné základy našej spoločnosti. Vyzývam členské štáty, aby brali túto otázku vážne, plne rešpektovali a chránili práva novinárov, zaistili ich bezpečnosť, chránili ich zdroje a zabránili cenzúre a iným formám zasahovania do ich práce," vyhlásila Pejčinovičová Buričová.

Správa podrobne skúma zásahy proti nezávislej žurnalistike v Rusku a okupovaných územiach na Ukrajine a v osobitnej kapitole sa venuje Bielorusku.

Okrem novinárov, ktorí zahynuli v aktívnej službe počas vojny, platforma RE zaznamenala aj zabitie jedného novinára počas výkonu práce v Turecku. V roku 2021 Turecko evidovalo štyri vraždy novinárov.

Partnerské organizácie z platformy RE dospeli k záveru, že svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie novinárov sa v Európe stalo samozrejmosťou. K 31. decembru 2022 bolo vo väzbe 127 novinárov a pracovníkov médií.

Platforma skúmala aj zavádzanie legislatívy obmedzujúcej prácu novinárov, sledovanie komunikácie novinárov, šírenie falošných správ a dezinformácií, zneužívanie súdnictva na trestanie alebo zastrašovanie novinárov, strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPPS) či tlak na verejnoprávne médiá.

Platformu na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov zriadila Rada Európy v roku 2015 v spolupráci s významnými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti slobody prejavu a združeniami novinárov.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)