Berlín 4. augusta (TASR) - Ruský ľudskoprávny aktivista a bývalý spolupredseda združenia Memorial Oleg Orlov, ktorý bol koncom týždňa v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom prepustený z väzenia, tvrdí, že ruského prezidenta Vladimira Putina nepožiadal o milosť.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Orlov potvrdil v sobotňajšom rozhovore pre ruský exilový spravodajský web Meduza.io. Dodal, že ho na to "na pokyn z Moskvy", ale bezúspešne, nahováral riaditeľ vyšetrovacej väznice v meste Syzraň na juhovýchode európskej časti Ruska.

RFE/RL však dodala, že 1. augusta večer sa na weboch v Rusku objavila informácia, že Putin podpísal výnosy o omilostení 13 väzňov, ktorí sa nachádzali v ruských väzenských táboroch a vyšetrovacích väzniciach a boli odtiaľ prepustení v rámci spomínanej výmeny.

Vo vyhlásení Kremľa sa v súvislosti s vyhovením milosti okrem iného spomínali mená Orlova a opozičných politikov Iľju Jašina a Vladimira Kara-Murzu.

Orlov v rozhovore argumentoval, že ani pred súdom nepriznal vinu, ktorá sa mu pripisovala: šlo o údajnú diskreditáciu ruskej armády. "Prečo by som žiadal o milosť, keď som bol odsúdený za uplatňovanie svojich zákonných práv na slobodu prejavu," pýtal sa Orlov.

Dodal, že Putina o milosť nežiadali ani Kara-Murza a Jašin, ktorí to uviedli aj v piatok na spoločnej tlačovej konferencii v Bonne, kam ich previezli z Ankary po výmene za väzňov žiadaných od Západu Ruskom.

Podobne ako Jašin, aj Orlov považuje svoj odchod z Ruska za nedobrovoľný a označil ho de facto za nanútené vyhnanstvo.

Kara-Murza v piatok na tlačovej konferencii dokonca upozornil, že väzňov z Ruska vyviezli bez riadnej priepustky z väzenia, iba na občiansky preukaz, nikto z nich nemal pas na vycestovanie do cudziny.

Jašin podotkol, že on nemá vôbec žiadny platný doklad totožnosti. Uviedol, že úrady príslušných západných štátov budú teraz musieť nájsť spôsob, ako im všetkým pobyt tam legalizovať.

Kara-Murza na margo tejto situácie citoval výrok sovietskeho disidenta Vladimira Bukovského, že v Rusku zákony neplatia, keď ľudí posielajú za mreže, a ani vtedy, keď ich z väzenia prepúšťajú.

Na procese výmeny väzňov sa podieľali Rusko, Bielorusko, USA, Nemecko, Nórsko, Poľsko a Slovinsko.

V rámci procedúry bolo 16 osôb zadržiavaných vo väzniciach a vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a Bielorusku vymenených za osem ruských občanov väznených na Západe.

Medzi tými, ktorých Rusko vydalo, sú ruskí opoziční politici Vladimir Kara-Murza, Iľja Jašin, Andrej Pivovarov, Vadim Ostanin, Xenija Fadejevová, Lilija Čanyševová, aktivista Orlov, ako i novinárka RFE/RL Alsu Kurmaševová a jej kolega z amerického denníka Wall Street Journal Evan Gershkovich, ale aj výtvarníčka Saša Skočilenková a bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan.

Úrady západných krajín prepustili niekoľkých ruských občanov obvinených zo zločinov spáchaných v Európe a Spojených štátoch. Medzi nimi bol aj dôstojník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Vadim Krasikov, ktorý si v Nemecku odpykával doživotný trest za vraždu bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.

Orlova v Rusku odsúdili na 2,5 roka za opakovanú diskreditáciu ruskej armády. Trestné stíhanie proti nemu spustili za to, že na sociálnej sieti Facebook zverejnil ruský preklad článku, ktorý v novembri 2022 napísal pre francúzsky investigatívny web Mediapart s názvom Chceli fašizmus, majú ho mať.