Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Zahraničie

Rakúsko, Švédsko a Fínsko si pripomínajú 30. výročie vstupu do EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót.

Brusel 2. januára (TASR) - Rakúsko, Fínsko a Švédsko si pripomínajú 30. výročie vstupu do Európskej únie. Dovtedy neutrálne krajiny podali žiadosť o vstup krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, informuje TASR.

Prianie vstúpiť do EÚ sa podľa portálu stanice Euronews objavilo v čase hospodárskeho poklesu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, keď plné členstvo v Únii umožňovalo rovnocenné zapojenie do jej jednotného trhu. Z historického hľadiska však boli Rakúsko, Švédsko a Fínsko počas studenej vojny oficiálne neutrálne a formálne nepatrili k Západu. Krátko po skolabovaní sovietskeho bloku však všetky tri krajiny podali žiadosť o pripojenie sa k EÚ.

Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót. Vstup potom potvrdili v roku 1994 referendá. V Rakúsku bolo 66,58 percent voličov za, proti bolo 33,42 percenta pri účasti 82,35 percenta. Vo Fínsku bolo za vstup 56,88 percenta, proti bolo 43,12 percenta voličov pri účasti 70,4 percenta. A vo Švédsku bolo za vstup 52,3 percenta voličov, proti 47,26 percenta pri účasti 83,32 percenta.

V tom čase bola verejná mienka v týchto krajinách podľa Euronews pomerne euroskeptická a tamojšie vlády sa snažili dôrazne brániť svoje hospodárske záujmy. V prípade štvrtej kandidátskej krajiny - Nórska - sa euroskepsa potvrdila a v referende proti vstupu do EÚ bolo 52,5 percenta voličov, za vstup sa vyslovilo 47,5 percenta voličov.

Krajiny oficiálne vstúpili do Európskej únie v rámci štvrtého rozšírenia 1. januára 1995, čím sa euroblok rozrástol z 12 na 15 členských krajín. Odvtedy študovalo v týchto troch krajinách prostredníctvom programu Erasmus+ viac ako pol milióna ľudí, ich export v roku 2023 predstavoval približne 287 miliárd eur a Únia v nich financovala asi 34.000 výskumných projektov. Všetky tri krajiny sú tiež súčasťou schengenského priestoru a s výnimkou Švédska aj členmi eurozóny.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.

- Slovenská pošta vydá v piatok poštovú známku „Technické pamiatky: Bratislavský propeler“.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali piatkové rokovanie na 33. schôdzi prebratím návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Obsahuje najmä technické zmeny.

- V niektorých okresoch Slovenska sa v piatok môže vyskytnúť silný vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahu prvého stupňa.

- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyzvala na vynaloženie väčšieho úsilia v boji s osýpkami, ktoré sa šíria v 58 krajinách vrátane Spojených štátov, kde už na ne zomreli dve deti.

- Britský princ Harry sa vo štvrtok na vopred neohlásenej návšteve Ukrajiny stretol s obeťami vojny. Podľa jeho hovorcu ide o súčasť jeho práce v prospech zranených veteránov.

- Hokejisti Washingtonu v zostave s Martinom Fehérvárym zvíťazili v noci na piatok v NHL nad Carolinou 5:4 po nájazdovom rozstrele. Slovenský obranca odohral 21:34 minút a zaznamenal dva plusové body.